Kto tu vlastne zabíja hudbu? - prípad č. 3 a 4

Autor: Maduar | 9.4.2008 o 8:25 | Karma článku: 12,89 | Prečítané:  7775x

Svojho času prebiehala na Slovensku a v Čechách kampaň „Kopírovanie zabíja hudbu!“. Osobne sme však presvedčení, že nie kopírovanie, ale ľudia, o ktorých budeme hovoriť v našom blogu, ju ohrozujú ďaleko viac. Ich počínaním totiž prichádzajú naše krajiny o množstvo talentov a kvalitných hudobných projektov, ako aj o možnosť uspieť v zahraničí. A ešte zato naši samozvanci berú stabilný mesačný príjem, požívajú status odborníkov, využívajú (a často aj zneužívajú) moc a výhody vyplývajúci z ich funkcie a majú pocit, že sa svet točí okolo nich. Predstavujeme Vám tretieho a štvrtého z nich: Lenka Slaná, Ďuro Čurný.

V tomto príspevku budeme po prvý raz písať o dvoch ľuďoch súčasne. Boli totiž reprezentantmi vydavateľstva BMG na Slovensku, s ktorým sme mali v Prahe uzavretú zmluvu v rokoch 1995 – 1997. Juraj ako šéf slovenskej časti BMG a Lenka ako jeho podriadená. Zároveň trochu obmeníme schému a začneme našou skúsenosťou, ich vizitku s našim hodnotením si tak nájdete na konci článku.

 

 

Naša skúsenosť.

 

Táto bude špeciálne venovaná všetkým mladým začínajúcim umelcom, ktorí sú plní očakávaní pri alebo pred podpisom zmluvy s veľkým vydavateľstvom. Aby boli pripravení, že sa tá mašinéria môže obrátiť aj proti nim.

Z dvojice Lenka Slaná, Ďuro Čurný sme sa najskôr stretli s Jurajom, ešte počas jeho pôsobenia v Rock FM. Podobne ako s Julom Viršíkom (viď prípad č. 2) sme mali snahu, aby nás zahral vo vysielaní rádia. Bolo to v roku 1994. Na rozdiel od Jula sa správal korektne a nebyť jeho odchodu z Rock FM rádia, boli by sa naše sklady dostali do vysielania tohto rádia o čosi skôr.

Druhý krát sme sa stretli pri podpise zmluvy s BMG v roku 1995, kde sme už ako úspešní československý interpret podpisovali zmluvu s pražským vedením v zastúpení Janeka Jarosa. Ten vtedy nemal problém prísť do Bratislavy, len aby nás získal a Lenka s Ďurom, ako predstavitelia slovenskej časti, pri tom nemohli chýbať. Musíme povedať, že pri rokovaniach boli snaživí a príjemní, na rozdiel od Peťa Riavu z Universalu (viď prípad č. 1), a tak v marci 1995 došlo k podpisu exkluzívnej zmluvy s nadnárodnou firmou BMG na dva roky a na dva albumy na teritórium celého sveta. Okrem lukratívnych podmienok sme dostali aj prísľub toho, že sa nás pokúsia dostať do zahraničia. Boli sme šťastní, plní eufórie, pretože sa nám (tak sme si to vtedy mysleli) splnil sen. Z Rimavskej Soboty sme boli prví, kto sa presadil na Slovensku a v Čechách. Mali sme pocit, že ak sme sa dovtedy museli starať o všetko sami, s príchodom nadnárodného koncernu to už bude fajn. Že sme našli „klub“, ktorý sa o nás postará. Ako veľmi sme sa mýlili! Ako sa hovorí, keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú!

Ale poďme pekne po poriadku. Lenka s Ďurom sa javili ako fajn ľudia a robili si v rámci firmy svoju prácu dobre. Akurát na českej strane nám zlyhávala promotion vďaka človeku menom Peter Čáp, ktorí mal na starosti Českú republiku, ale na našu škodu hudbu maduaru „nejak nemusel“. A tak zatiaľ, čo na Slovensku sme valcovali hitparády, mali platinový singel a nespočetne veľa PR článkov a TV vystúpení, v Čechách sa nedialo takmer nič. To sa nám samozrejme nepáčilo, pretože sme sa veľkej firme nezverili kvôli tomu, aby naša kariéra ustrnula, naopak, mala sa rozvíjať ďalej. Okrem toho nás začali znepokojovať ďalšie 2 veci:1. zistenie, že veľké BMG nerobí pre nás viac ako naše malé nezávislé vydavateľstvo Prolux, 2. v tom čase vydávali album aj naši bývalí členovia Erik s Barbarou a s radosťou využívali priestor, ktorí im bol prenechaný.

Nepáčilo sa to ani Ďurovi Čurnému ani Lenke Slanej. Čím ďalej, tým častejšie sa s nami rozčuľovali nad tým, ako v tých Čechách nerobia veci tak, ako majú. Naše otázky na českú stranu, v čom je problém, boli vysvetlené, že „treba si šetriť pušný prach“. Chvíľu sme to tolerovali, ale keď sa už dlhší čas žiadna aktivita nevyvíjala, uvedomili sme si, že ak nezakročíme, naša pozícia v Čechách bude ohrozená. To pre nás bude znamenať nižší predaj, nižší záujem o koncerty a vystúpenia a tým pádom nižší príjem. A hlavne naša snaha a tvorba, na ktorej sme tvrdo pracovali, zostane úplne bez odozvy publika. Preto sme pri jednej z pražských návštev pekne z mosta doprosta povedali Janekovi Jarosovi - riaditeľovi BMG, že so situáciou v Čechách nie sme spokojní a požiadali sme ho, aby s tým niečo urobil.

Najhoršie, čo môže interpret na vydavateľstve v našich končinách spraviť je kritika. Reakcia bola okamžitá, ale pre nás nečakaná. Namiesto toho, aby si Janek naše tvrdenia preveril, nám vysvetlil, že to je len náš subjektívny dojem a že česká strana pracuje bezchybne. A tu sme spravili osudnú chybu - na našu obranu sme spomenuli, že to určite nie je len náš „subjektívny“ názor, ale že to isté si myslia aj pracovníci slovenskej časti. A to sme nemali robiť... Pán riaditeľ si dal zavolať Lenku, ktorá bola v Prahe s nami. Keď sa jej spýtal, či má nejaké výhrady voči práci českých kolegov, bez mihnutia oka povedala, že si ich prácu váži a že ju robia na 100%. Hodila nás cez palubu.

Tak končia hrdinské reči z Bratislavy, keď príde na lámanie chleba a niekto má pred svojím nadriadeným povedať svoj názor. To však bol len začiatok. Po návrate do Bratislavy nám aj s Ďurom Čurným vysvetlili, ako si vôbec dovoľujeme spomínať ich pred riaditeľom. Že nám to všetko o českej strane hovorili len tak, ako kamarátom a my sme ich takto podrazili. Zostali sme v nemom úžase, pretože to boli práve oni, ktorí nás pobádali, aby sme išli za Janekom. Boli sme naivní, mysleli sme si, že ako naši kamaráti nás aj podržia. Ale mýlili sme sa a čo je horšie, stali sme sa pre nich nepriatelia.

 

Od tohto momentu sme nielenže stratili podporu vlastného vydavateľstva, ono dokonca išlo proti nám. Ďuro s Lenkou sa začali „fundovane“ miešať do všetkého, až to zašlo tak ďaleko, že sme sa rozhodli druhý zmluvný album (tretí v poradí celkovo) nenahrávať, pretože sme v tom nevideli žiadny význam. Študovali sme na vysokých školách, nemali sme kúska voľného času a vďaka zmene kurzu na BMG sme už mali všetkého po krk. Robiť album do šuflíka, bez toho, aby mal vôbec šancu dostať sa do médií a tým pádom k ľuďom, sme považovali za úplne zbytočné. Bolo pre nás frustrujúce, že máme spolupracovať s ľuďmi, ktorí nám permanentne komplikujú život aj prácu, a my im za to máme ešte za odmenu odvádzať 80 % z nášho príjmu. Frustrujúce vidieť, že ľudia, ktorí si prestali robiť svoju prácu, aj naďalej poberajú svoj mesačný plat a nemajú za to žiadne sankcie, pričom nám to priamo ovplyvňovalo našu existenciu.

 

Najprv sme tomu nerozumeli, veď predsa investovali do nás peniaze, do promotion, do videoklipov, do nahrávky. Mali by sa snažiť, aby sa im investície vrátili a čo najlepšie zhodnotili. V každej normálnej firme to tak funguje. O to viac, keď je produkt lídrom na trhu. Až potom sme pochopili, že im je to úplne jedno. Pražskí šéf totiž do centrály reportuje len celkové výsledky BMG na československom trhu a výsledky kľúčových interpretov zahraničného katalógu. Aký máme market share? Koľko predala Nirvana? Nehrá sa Take That, prečo? Otázky, na ktoré bolo treba na týždennej báze odpovedať. Ak by odpovede neboli uspokojivé, bol by prepustený.

A domáci interpreti? O nich v centrále nikto nič nevie. Ich ekonomické výsledky sa strácajú v spleti celkových, ktoré, keď sú udržané na stanovenej línii, je to OK. Samozrejme, ak by v centrále zistili, že sa pri domácom interpretovi nepostupuje korektne, okamžite by zakročili. Ale to sa nedozvedia. Ak len... ale o tom píšeme ďalej. Tam kde nie je kontrola, je priestoru na svojvôľu až, až. A kde nie sú sankcie, prichádza k zneužitiu moci. Nepáči sa Ti? Tak sa súď. Ale kým sa skončí súdne konanie (ktoré môže trvať roky) žiadne iné vydavateľstvo Ťa nevydá. A byť zaseknutí na niekoľko rokov znamená pre komerčného interpreta hudobnú smrť (o tom by vedel hovoriť George Michael, ktorý sa takto 6 rokov súdil s vydavateľstvom Sony) Navyše o talenty nie je núdza, každý je veľmi rýchlo nahraditeľný, pretože pred dverami čakajú mnohí ďalší na svoju šancu dokázať niečo na domácom teritóriu.

To všetko naši zástupcovia nadnárodných vydavateľstiev vedia. A náležite to voči interpretom zneužívajú.

Na tomto mieste trochu odbočíme a spomenieme historku, ktorú sme sa dozvedeli neskôr v Maďarsku a ktorá nám ukázala ako sa takáto situácia riešiť dá. Kto iní ako rómovia – tí majú svoje povedomie silné! Začínajúca maďarská rómska skupina po svojom úspešnom štarte po vlastnej línii podpísala zmluvu s maďarskou pobočkou veľkej vydavateľskej firmy EMI. V EMI sa k nim zachovali presne tak, ako k nám, mali tam pracovníka, ktorí proste nemusel ich hudbu a tak nepohol pre nich ani prstom. Skupine sa to nie veľmi páčilo a tak došlo k rozporu. Oni však o svojom probléme napísali list do centrály EMI, v ktorom uviedli, s akými výsledkami prišli do EMI Hungary a aké majú pod EMI výsledky teraz. Že sa s nimi nepracuje tak, ako má, z takých a takých dôvodov.

Asi tušíte, čo sa stalo. Centrála odvolala šéfa firmy, ako aj pracovníka zodpovedného za promotion. Milí rómovia úspešne vydali ďalšie tri albumy v súlade so zmluvou a patrili k jedným z najúspešnejších v rámci vydavateľstva, presne tak, ako keď tam prišli! Aj takto sa to dá riešiť a všetkým, ktorí majú v súčasnosti podobní problém, to vrele odporúčame. Škoda, že to v tom čase nenapadlo aj nás.

 

Vzhľadom na situáciu doma sme radšej venovali úsilie ďalšej krajine – Maďarsku. Obehli sme si, tak ako svojho času na Slovensku, regionálne rádiá, veľké vydavateľstvá a ponúkli sme im naše skladby, videoklipy a album Space. O malú chvíľu na to bola na naše prekvapenie skladba Space No. 1 vo viacerých maďarských rádiách. Po vlastnej línii sme si teda vybavili rádiotour a appelovali na BMG v Prahe a Bratislave, aby náš album posunula do Maďarska a prostredníctvom BMG Hungary ho tam aj vydala. BMG sa však postavilo k veci veľmi jednoducho – album nevydali, ale pre konkurenčné vydavateľstvá ako Sony, Record Expres, Universal, ktorí mali o album záujem nás neuvoľnili. Obdobne to bolo v Poľsku, kde nás hrávali v rádiách a vďaka angličtine sme sa z pohraničných oblastí rýchlo šírili do poľského vnútrozemia. Museli sme čakať, kým nám vyprší zmluva. Následne, už pod krídlami EMI, sa nám podarilo vydať album aspoň v Maďarsku, ale zbytočne sme stratili dva roky.

Napätá situácia ohľadom nášho druhého albumu sa nakoniec vyriešila sama. Jedného dňa sme si totiž prečítali listy vo fan klube a pochopili sme, že ľudia nič netušia o našom zákulisnom boji, proste sa im páčia naše skladby a tešia sa na nové. To bol veľmi silný impulz, ktorý rozhodol, že sme sa nahrali album Ten - posledný pod krídlami BMG. Naším fanúšikom priniesol jeden z našich najväčších hitov - skladbu Hafanana a nám poznanie, že sme si ešte nevyčerpali všetky finesy veľkého vydavateľstva. To, že Hafanana bude obrovským hitom, nám bolo jasné už počas nahrávania albumu v štúdiu. Čas nám dal za pravdu. Z vydavateľstva ju však odmietli všetci - najvyšší šéf Janek Jaros, Ďuro aj Lenka – necítili totiž z tej skladby nič (čo len spraviť s takými nosmi). Pohádali sme sa teraz už do „krvi“, ale podarilo sa nám presadiť, aby našim druhým singlom bola napriek všetkému Hafanana. A urobili sme dobre!

Aj keď sme už tušili, že naša „vzbura“ pri výbere singla nezostane bez následkov, ani vo sne by nás nenapadlo, do akých krajností môže zájsť urazená ješitnosť vydavateľa. Pri promotion sa urobili všetky kroky na to, aby skladba neuspela. Do rádií sa nenasadila vôbec. Bez toho, aby mali možnosť skladbu ľudia čo len raz počuť, bol videoklip nasadený do kľúčových českých a slovenských TV hitparád. Tam samozrejme v konkurencii aktuálne známych zahraničných titulov neuspel. Vypadol hneď po nasadení. Na BMG museli mať z toho nesmiernu radosť, vediac, že aj v prípade nejakej našej snahy už opätovné nasadenie klipu do týchto relácií nebude možné. Písal sa koniec roka 1996 a na stôl sme dostali „jasné“ dôkazy o tom, že sme si vybrali zlý singel.

Kým sme na konanie BMG stihli zareagovať, jedinou možnosťou, ktorá nám pre odprezentovanie skladby zostala, bola hitparáda klipov Teenage na VTV. Boli sme presvedčení, že táto skladba potrebuje len trochu času, aby si ju ľudia začali žiadať sami Po 3 vysielaniach, keď sme si ju (hanba, nehanba) hlasovaním našich známych podržali v hitparáde, sa nám to potvrdilo. Ten klip tam vydržal jeden rok a Hafanana sa vďaka tomu, že si ju začali ľudia žiadať, postupne dostala aj do vysielania rádií. Že to bol hit, dnes už asi nikto nepochybuje, ale jeho osud visel naozaj na vlásku. Za to, že dnes o Hafanane vôbec môžeme hovoriť, ďakujeme len nesmiernej chytľavosti tej skladby a tomu, že sme sa nevzdali .

Vrcholom nezmyselného konania nášho vydavateľstva a ukážkou toho, kam až môže niekto, kto nemá nad sebou žiadnu kontrolu, zájsť, bolo pozastavenie predaja nášho 3. albumu. Lekcia pre neposlušného interpreta mala byť zdrvujúca a definitívna. Do momentu, kým prišla na trh Hafanana ako druhý singel, sme predali z albumu vyše 15 000 nosičov. Na prvý singel (skladba Hello) to bol skvelý výsledok. S predajom sme išli plece pri pleci s naším najväčším konkurentom - už spomínanými Erikom a Barbarou. Po našej pražskej „krvavej“ hádke sa však stalo niečo zvláštne - album sa prestal predávať. Nebolo možné ho nikde zohnať, ľudia na ulici aj vo fan klube sa nás pýtali, kde sa dá kúpiť. Na naše otázky, čo sa stalo s predajom Ďuro s Lenkou len krčili plecami s vysvetlením, že obchodníci si to neobjednávajú. Bola to len naša paranoja alebo vedomý počin BMG? Dokázať sa to dá len ťažko. Ale Erik s Barbarou v tom istom čase po nasadení druhého singla Dancing Queen (oproti ktorému bola Hafanana neporovnateľne úspešnejšia) predali ďalších 60 000 albumov! Čo už, zanedbateľná, asi 2 000 000, strata pre interpreta. Jediné šťastie, že našim priateľom Ďurovi a Lenke bežal plat ďalej. Veď v centrále BMG sa aj tak nič nedozvedia.

 

Myslíte si, že po skončení zmluvy a odchode z BMG sa to celé skončilo?

Ani náhodou. Prvá otázka, pri rokovaniach s ďalšími vydavateľstvami o podmienkach zmluvy bola - Koľko ste predali z predchádzajúceho albumu? Až tu sme pochopili všetky dôsledky konania BMG. Pri plánovaní rozpočtu na promotion u nového vydavateľa sa totiž prihliadalo na výsledky predaja predchádzajúceho albumu (čo sme dovtedy nemali odkiaľ vedieť). Ďuro s Lenkou to však vedieť museli. Poslali nám tak časovanú bombu v ústrety novému vydavateľovi. Takže okrem straty z predaja predchádzajúceho albumu, to pre nás pri novom albume znamenalo menej peňazí na promotion, nahrávanie v štúdiu či videoklipov, ako by nám bolo za normálnych okolností prináležalo.

Poslednou jahôdkou na tejto skazenej šľahačke, bola zo strany BMG narýchlo zostavená kompilácia s názvom Hafanana - The best of maduar, ktorej vydanie načasovali (aká zhoda náhod) presne na ten istý deň, ako bol ohlásený termín vydania nášho 4. albumu u nového vydavateľa EMI. (Táto kompilácia sa už dala kúpiť samozrejme bez problémov a elegantne nám tak zabrzdila predaj nášho nového albumu.)

 

Aj taký je showbusiness, ako by povedali poniektorí. Zažili sme to my, zažili to možno aj mnohí iní. Na vlastnej koži sme mali možnosť pocítiť, ako postupuje veľké vydavateľstvo. Ako dokáže svojho interpreta potlačiť, presadiť a naopak, ako ho dokáže zabrzdiť, len aby sa dokázalo, že ono je pánom. Hlavne, keď mu za to nič nehrozí (teda pokiaľ na to nejdete zrovna ako Rómovia v Maďarsku – vtedy sa karta obracia.)

 

Nakoniec sme to ustáli so cťou, pretrpeli sme to večné dohadovanie a podkladanie polien pod nohy a dokázali sme prežiť aj v ťažkých podmienkach. Vďaka Ďurovi a Lenke sme sa naučili mnohým trikom ako vybabrať s interpretom, prišli sme o mnohé materiálne výhody, ale získali sme aj skúsenosť, o ktorú sa dnes môžeme podeliť.

 

Ak máte podobnú skúsenosť, pokojne napíšte. Už teraz sa tešíme na Vaše reakcie, názory a postrehy. Opäť ako kladné, tak aj záporné.

 

 

A teraz spomínané vizitky a naše hodnotenie.

 

Vizitka:

 

1. Vek:

- narodená 1972

- narodený - nezistené


2. Pôvod:

- Bernolákovo

- Poprad


3. Charakteristické vlastnosti:


Spoločné

- ješitnosť

- karierizmus

 

4. Obľúbená aktivita:


Lenka

- prezentovanie svojej príslušnosti k najväčšiemu vydavateľstvu na Slovensku


Juraj

- prezentovanie svojich producentských zručností obdobne ako Julo Viršík (viď prípad č. 2)


Spoločné

- dištancovanie sa obdobia danceflooru 90-tych rokov, ktoré však (spolu s Petrom Riavom - viď. prípad č. 1) spoluvytvárali a ktorého boli hlavnými podporovateľmi

- „dobre“ mienené rady a odporúčania interpretom, akú hudbu majú robiť

 

5. Kredity (výsledky), ktorými sa radi prezentujú:

Lenka

- porotca U.S. Steel Talent Night

- porotca Superstar

- producent

 

Juraj

- producent

- hudobný dramaturg

 

6. Neúspechy:

Spoločné

- odmietnutie prvého albumu IMT Smile a množstva ďalších skladieb a projektov, o ktorých málokto vie a o ktorých sa nehovorí

- v našom prípade odmietnutie Hafanany ako singla

 

7. Čo si na nich vážime:

Lenka

- vynikájúca promo a media managerka


Juraj

- výborný moderátor, má veľký prehľad o hudobnej histórii ako takej



8. Kariéra:

Lenka

- bývalá produkčná

- pracovníčka slovenskej pobočky BMG

- v súčasnosti riaditeľka Sony BMG na Slovensku


Juraj

- moderátor a hviezda rádia Rock FM

- bývalý šéf slovenskej časti BMG,

- hudobný dramaturg Hit storočia, Hudobná horúčka

- v súčasnosti obchodný a marketingový riaditeľ vydavateľstva Forza music/ Opus

 

9. Hobby

Spoločné

- práca na vydavateľstve, produkovanie albumov, posudzovanie tvorby a speváckych výkonov iných

 

10. Naše hodnotenie:

Lenka a Ďuro už len počas nášho 2-ročného pôsobenia u BMG odmietli množstvo dobrých vecí, hlavne rockových, ktoré im prišli na stôl s odôvodnením, že musia robiť hudbu ako maduar, lebo tá sa predáva ( napr. IMT Smile). Vyjadrovali sa mylne a kriticky k mnohým vtedajším interpretom (napr. Richard Muller, Robo Grigorov), že už skončili, len preto, že Rišo predal v tom čase zo svojho albumu s názvom 33 toľko nosičov, ako sme my predali singlov (5 000). V duchu hesla - som vydavateľ a tak môžem mudrovať. Za zmienku stojí vyjadrenie Ďura práve na tento Rišov album, že z neho nič necíti. Necítiť nič zo skladby Milovanie v daždi už skutočne stojí za zamyslenie... .

Nebyť zahraničného katalógu, ktorý mali za sebou v BMG, ich kariéra by v slovenskom hudobnom priemysle bola s takýmito expertízami asi krátka.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

KOMENTÁRE

Pravda a láska stoja na našej strane

Môj manžel a ja, na túto frázu si aj po vyše dvoch rokoch manželstva stále zvykám.

PLUS

Prečo je dobré nájsť si architekta

Len rozumný architekt vymyslí dom, v ktorom budete naozaj šťastní.


Už ste čítali?