reklama

Kto tu vlastne zabíja hudbu? - prípad č. 3 a 4

Svojho času prebiehala na Slovensku a v Čechách kampaň „Kopírovanie zabíja hudbu!“. Osobne sme však presvedčení, že nie kopírovanie, ale ľudia, o ktorých budeme hovoriť v našom blogu, ju ohrozujú ďaleko viac. Ich počínaním totiž prichádzajú naše krajiny o množstvo talentov a kvalitných hudobných projektov, ako aj o možnosť uspieť v zahraničí. A ešte zato naši samozvanci berú stabilný mesačný príjem, požívajú status odborníkov, využívajú (a často aj zneužívajú) moc a výhody vyplývajúci z ich funkcie a majú pocit, že sa svet točí okolo nich. Predstavujeme Vám tretieho a štvrtého z nich: Lenka Slaná, Ďuro Čurný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (143)
Obrázok blogu

V tomto príspevku budeme po prvý raz písať o dvochľuďoch súčasne. Boli totiž reprezentantmi vydavateľstva BMG na Slovensku,s ktorým sme mali v Prahe uzavretú zmluvu v rokoch 1995 – 1997. Juraj ako šéf slovenskej časti BMG a Lenkaako jeho podriadená. Zároveň trochu obmeníme schému a začneme našou skúsenosťou, ich vizitku s našim hodnotením si tak nájdete na konci článku.

Naša skúsenosť.

Táto bude špeciálne venovaná všetkým mladým začínajúcim umelcom,ktorí sú plní očakávaní pri alebo pred podpisom zmluvy s veľkýmvydavateľstvom. Aby boli pripravení, že sa tá mašinéria môže obrátiť aj protinim.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z dvojice Lenka Slaná, Ďuro Čurný sme sa najskôr stretli s Jurajom,ešte počas jeho pôsobenia v Rock FM. Podobne ako s Julom Viršíkom(viď prípad č. 2) sme mali snahu, aby nás zahral vo vysielaní rádia. Bolo tov roku 1994. Na rozdiel od Jula sasprával korektne a nebyť jeho odchodu z Rock FM rádia, boli by sanaše sklady dostali do vysielania tohto rádia o čosi skôr.

Druhý krát sme sa stretli pri podpise zmluvy s BMGv roku 1995, kde sme už ako úspešní československý interpret podpisovalizmluvu s pražským vedením v zastúpení Janeka Jarosa. Ten vtedy nemal problém prísť do Bratislavy, len aby nás získala Lenka s Ďurom, ako predstavitelia slovenskej časti, pri tom nemohlichýbať. Musíme povedať, že pri rokovaniach boli snaživí a príjemní, narozdiel od Peťa Riavu z Universalu (viď prípad č. 1), a takv marci 1995 došlo k podpisu exkluzívnej zmluvy s nadnárodnoufirmou BMG na dva roky a na dva albumy na teritórium celého sveta. Okremlukratívnych podmienok sme dostali aj prísľub toho, že sa nás pokúsia dostať dozahraničia. Boli sme šťastní, plní eufórie, pretože sa nám (tak sme si to vtedymysleli) splnil sen. Z Rimavskej Soboty sme boli prví, kto sa presadil naSlovensku a v Čechách. Mali sme pocit, že ak sme sa dovtedy muselistarať o všetko sami, s príchodom nadnárodného koncernu to už budefajn. Že sme našli „klub“, ktorý sa o nás postará. Ako veľmi sme samýlili! Ako sa hovorí, keď vtáčkalapajú, pekne mu spievajú!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale poďme pekne po poriadku. Lenka s Ďurom sa javiliako fajn ľudia a robili si v rámci firmy svoju prácu dobre. Akurát načeskej strane nám zlyhávala promotion vďaka človeku menom Peter Čáp, ktorí malna starosti Českú republiku, ale na našu škodu hudbu maduaru „nejak nemusel“.A tak zatiaľ, čo na Slovensku sme valcovali hitparády, mali platinovýsingel a nespočetne veľa PR článkov a TV vystúpení, v Čechách sanedialo takmer nič. To sa nám samozrejme nepáčilo, pretože sme sa veľkej firme nezverilikvôli tomu, aby naša kariéra ustrnula, naopak, mala sa rozvíjať ďalej. Okremtoho nás začali znepokojovať ďalšie 2 veci:1. zistenie, že veľké BMG nerobí pre nás viac ako naše malénezávislé vydavateľstvo Prolux, 2. v tom čase vydávali album aj našibývalí členovia Erik s Barbarou a s radosťou využívali priestor,ktorí im bol prenechaný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nepáčilo sa to ani Ďurovi Čurnému ani Lenke Slanej. Čímďalej, tým častejšie sa s nami rozčuľovali nad tým, ako v týchČechách nerobia veci tak, ako majú. Naše otázky na českú stranu, v čom jeproblém, boli vysvetlené, že „treba si šetriť pušný prach“. Chvíľu sme totolerovali, ale keď sa už dlhší čas žiadna aktivita nevyvíjala, uvedomili smesi, že ak nezakročíme, naša pozícia v Čechách bude ohrozená. To pre násbude znamenať nižší predaj, nižší záujem o koncerty a vystúpeniaa tým pádom nižší príjem. A hlavne naša snaha a tvorba, na ktorej smetvrdo pracovali, zostane úplne bez odozvy publika. Preto sme pri jednej z pražskýchnávštev pekne z mosta doprosta povedali Janekovi Jarosovi - riaditeľoviBMG, že so situáciou v Čechách nie sme spokojní a požiadali sme ho,aby s tým niečo urobil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najhoršie, čo môže interpret na vydavateľstve v našichkončinách spraviť je kritika. Reakcia bola okamžitá, ale pre nás nečakaná.Namiesto toho, aby si Janek naše tvrdenia preveril, nám vysvetlil, že to je lennáš subjektívny dojem a že česká strana pracuje bezchybne. A tu smespravili osudnú chybu - na našu obranu sme spomenuli, že to určite nie je lennáš „subjektívny“ názor, ale že to isté si myslia aj pracovníci slovenskejčasti. A to sme nemali robiť... Pán riaditeľ si dal zavolať Lenku, ktorá bola v Prahe s nami.Keď sa jej spýtal, či má nejaké výhrady voči práci českých kolegov, bezmihnutia oka povedala, že si ich prácu váži a že ju robia na 100%. Hodilanás cez palubu.

Tak končia hrdinské reči z Bratislavy, keď príde nalámanie chleba a niekto má pred svojím nadriadeným povedať svoj názor. Tovšak bol len začiatok. Po návrate do Bratislavy nám aj s Ďurom Čurnýmvysvetlili, ako si vôbec dovoľujeme spomínať ich pred riaditeľom. Že nám tovšetko o českej strane hovorili len tak, ako kamarátom a my sme ich taktopodrazili. Zostali sme v nemom úžase, pretože to boli práve oni, ktorí náspobádali, aby sme išli za Janekom. Boli sme naivní, mysleli sme si, že ako našikamaráti nás aj podržia. Ale mýlili sme sa a čo je horšie, stali sme sapre nich nepriatelia.

Od tohto momentu sme nielenže stratili podporu vlastnéhovydavateľstva, ono dokonca išlo proti nám. Ďuro s Lenkou sa začali „fundovane“miešať do všetkého, až to zašlo tak ďaleko, že sme sa rozhodli druhý zmluvný album(tretí v poradí celkovo) nenahrávať, pretože sme v tom nevideli žiadnyvýznam. Študovali sme na vysokých školách, nemali sme kúska voľného časua vďaka zmene kurzu na BMG sme už mali všetkého po krk. Robiť album došuflíka, bez toho, aby mal vôbec šancu dostať sa do médií a tým pádom k ľuďom,sme považovali za úplne zbytočné. Bolo pre nás frustrujúce, že mámespolupracovať s ľuďmi, ktorí nám permanentne komplikujú život aj prácu, amy im za to máme ešte za odmenu odvádzať 80 % z nášho príjmu. Frustrujúce vidieť,že ľudia, ktorí si prestali robiť svoju prácu, aj naďalej poberajú svoj mesačnýplat a nemajú za to žiadne sankcie, pričom nám to priamo ovplyvňovalo našuexistenciu.

Najprv sme tomu nerozumeli, veď predsa investovali do náspeniaze, do promotion, do videoklipov, do nahrávky. Mali by sa snažiť, aby saim investície vrátili a čo najlepšie zhodnotili. V každej normálnej firmeto tak funguje. O to viac, keď je produkt lídrom na trhu. Až potom smepochopili, že im je to úplne jedno. Pražskí šéf totiž do centrály reportuje lencelkové výsledky BMG na československom trhu a výsledky kľúčovýchinterpretov zahraničného katalógu. Aký máme market share? Koľko predala Nirvana? Nehrá sa TakeThat, prečo? Otázky, na ktoré bolo treba na týždennej báze odpovedať. Akby odpovede neboli uspokojivé, bol by prepustený.

A domáci interpreti? O nich v centrále niktonič nevie. Ich ekonomické výsledky sa strácajú v spleti celkových, ktoré,keď sú udržané na stanovenej línii, je to OK. Samozrejme, ak by v centrálezistili, že sa pri domácom interpretovi nepostupuje korektne, okamžite byzakročili. Ale to sa nedozvedia. Ak len... ale o tom píšeme ďalej. Tam kde nie je kontrola, je priestoru na svojvôľu až, až. A kdenie sú sankcie, prichádza k zneužitiu moci. Nepáči sa Ti? Tak sa súď. Alekým sa skončí súdne konanie (ktoré môže trvať roky) žiadne iné vydavateľstvo Ťanevydá. A byť zaseknutí na niekoľko rokov znamená pre komerčnéhointerpreta hudobnú smrť (o tom by vedel hovoriť George Michael, ktorý sa takto6 rokov súdil s vydavateľstvom Sony) Navyšeo talenty nie je núdza, každý je veľmi rýchlo nahraditeľný, pretože preddverami čakajú mnohí ďalší na svoju šancu dokázať niečo na domácom teritóriu.

To všetko naši zástupcovia nadnárodných vydavateľstievvedia. A náležite to voči interpretom zneužívajú.

Na tomto mieste trochuodbočíme a spomenieme historku, ktorú sme sa dozvedeli neskôr v Maďarsku aktorá nám ukázala ako sa takáto situácia riešiť dá. Kto iní ako rómovia – tímajú svoje povedomie silné! Začínajúca maďarská rómska skupina po svojom úspešnomštarte po vlastnej línii podpísalazmluvu s maďarskou pobočkou veľkej vydavateľskej firmy EMI. V EMI sa k nim zachovalipresne tak, ako k nám, mali tam pracovníka, ktorí proste nemusel ich hudbua tak nepohol pre nich ani prstom. Skupine sa to nie veľmi páčilo a takdošlo k rozporu. Oni však o svojomprobléme napísali list do centrály EMI, v ktorom uviedli, s akýmivýsledkami prišli do EMI Hungary a aké majú pod EMI výsledky teraz. Že sas nimi nepracuje tak, ako má,z takých a takých dôvodov.

Asi tušíte, čo sastalo. Centrála odvolala šéfa firmy, ako aj pracovníka zodpovedného zapromotion. Milí rómovia úspešne vydali ďalšie tri albumy v súlade so zmluvoua patrili k jedným z najúspešnejších v rámci vydavateľstva,presne tak, ako keď tam prišli! Aj takto sa to dá riešiť a všetkým, ktorímajú v súčasnosti podobní problém, to vrele odporúčame. Škoda, že tov tom čase nenapadlo aj nás.

Vzhľadom na situáciu doma sme radšej venovali úsilie ďalšejkrajine – Maďarsku. Obehli sme si, tak ako svojho času na Slovensku, regionálnerádiá, veľké vydavateľstvá a ponúkli sme im naše skladby, videoklipya album Space. O malú chvíľu na to bola na naše prekvapenie skladbaSpace No. 1 vo viacerých maďarských rádiách. Po vlastnej línii sme si tedavybavili rádiotour a appelovali na BMG v Prahe a Bratislave, aby nášalbum posunula do Maďarska a prostredníctvom BMG Hungary ho tam aj vydala.BMG sa však postavilo k veci veľmi jednoducho – album nevydali, ale prekonkurenčné vydavateľstvá ako Sony, Record Expres, Universal, ktorí malio album záujem nás neuvoľnili. Obdobne to bolo v Poľsku, kde nás hrávali v rádiách a vďakaangličtine sme sa z pohraničných oblastí rýchlo šírili do poľskéhovnútrozemia. Museli sme čakať, kým nám vyprší zmluva. Následne, užpod krídlami EMI, sa nám podarilo vydať album aspoň v Maďarsku, ale zbytočnesme stratili dva roky.

Napätá situácia ohľadom nášho druhého albumu sa nakoniecvyriešila sama. Jedného dňa sme si totiž prečítali listy vo fan klubea pochopili sme, že ľudia nič netušia o našom zákulisnom boji, proste saim páčia naše skladby a tešia sa na nové. To bol veľmi silný impulz, ktorý rozhodol, že sme sa nahralialbum Ten - posledný pod krídlami BMG. Naším fanúšikom priniesol jedenz našich najväčších hitov - skladbu Hafanana a nám poznanie, že smesi ešte nevyčerpali všetky finesy veľkého vydavateľstva. To, že Hafanana bude obrovským hitom, nám bolo jasné užpočas nahrávania albumu v štúdiu. Čas nám dal za pravdu. Z vydavateľstvaju však odmietli všetci - najvyšší šéf Janek Jaros, Ďuro aj Lenka – necítilitotiž z tej skladby nič (čo len spraviť s takými nosmi). Pohádali smesa teraz už do „krvi“, ale podarilo sa nám presadiť, aby našim druhým singlom bolanapriek všetkému Hafanana. A urobili sme dobre!

Aj keď sme už tušili, že naša „vzbura“ pri výbere singlanezostane bez následkov, ani vo sne by nás nenapadlo, do akých krajností môžezájsť urazená ješitnosť vydavateľa. Pri promotion sa urobili všetky kroky na to, aby skladbaneuspela. Do rádií sa nenasadila vôbec. Bez toho, aby mali možnosť skladbuľudia čo len raz počuť, bol videoklip nasadený do kľúčových českýcha slovenských TV hitparád. Tam samozrejme v konkurencii aktuálneznámych zahraničných titulov neuspel. Vypadol hneď po nasadení. Na BMG museli mať z toho nesmiernu radosť, vediac, žeaj v prípade nejakej našej snahy už opätovné nasadenie klipu do týchtorelácií nebude možné. Písal sa koniec roka 1996 a na stôl sme dostali„jasné“ dôkazy o tom, že sme si vybrali zlý singel.

Kým sme na konanie BMG stihli zareagovať, jedinou možnosťou,ktorá nám pre odprezentovanie skladby zostala, bola hitparáda klipov Teenage naVTV. Boli sme presvedčení, že táto skladba potrebuje len trochu času, aby si juľudia začali žiadať sami Po 3 vysielaniach, keď sme si ju (hanba, nehanba)hlasovaním našich známych podržali v hitparáde, sa nám to potvrdilo. Tenklip tam vydržal jeden rok a Hafanana sa vďaka tomu, že si ju začali ľudiažiadať, postupne dostala aj do vysielania rádií. Že to bol hit, dnes už asi niktonepochybuje, ale jeho osud visel naozaj na vlásku. Za to, že dneso Hafanane vôbec môžeme hovoriť, ďakujeme len nesmiernej chytľavostitej skladby a tomu, že sme sa nevzdali .

Vrcholom nezmyselného konania nášho vydavateľstva a ukážkoutoho, kam až môže niekto, kto nemá nad sebou žiadnu kontrolu, zájsť, bolo pozastavenie predaja nášho 3. albumu. Lekciapre neposlušného interpreta mala byť zdrvujúca a definitívna. Do momentu, kým prišla na trh Hafanana ako druhý singel, smepredali z albumu vyše 15 000 nosičov. Na prvý singel (skladba Hello) tobol skvelý výsledok. S predajom sme išli plece pri pleci s našímnajväčším konkurentom - už spomínanými Erikom a Barbarou. Po našejpražskej „krvavej“ hádke sa však stalo niečo zvláštne - album sa prestalpredávať. Nebolo možné ho nikde zohnať, ľudia na ulici aj vo fan klube sa náspýtali, kde sa dá kúpiť. Na naše otázky, čo sa stalo s predajom Ďuros Lenkou len krčili plecami s vysvetlením, že obchodníci si to neobjednávajú. Bola to len naša paranoja alebo vedomý počin BMG? Dokázať sato dá len ťažko. Ale Erik s Barbarou v tom istom čase po nasadení druhéhosingla Dancing Queen (oproti ktorému bola Hafanana neporovnateľne úspešnejšia)predali ďalších 60 000 albumov! Čo už, zanedbateľná, asi 2 000 000, strata preinterpreta. Jediné šťastie, že našim priateľom Ďurovi a Lenke bežal platďalej. Veď v centrále BMG sa aj tak nič nedozvedia.

Myslíte si, že po skončení zmluvy a odchode z BMG sa tocelé skončilo?

Ani náhodou. Prvá otázka, pri rokovaniach s ďalšími vydavateľstvamio podmienkach zmluvy bola - Koľko ste predali z predchádzajúcehoalbumu? Až tu sme pochopili všetky dôsledky konania BMG. Pri plánovaní rozpočtuna promotion u nového vydavateľa sa totiž prihliadalo na výsledky predajapredchádzajúceho albumu (čo sme dovtedy nemali odkiaľ vedieť). Ďuro s Lenkouto však vedieť museli. Poslali nám tak časovanú bombu v ústretynovému vydavateľovi. Takže okrem straty z predaja predchádzajúceho albumu,to pre nás pri novom albume znamenalo menej peňazí na promotion, nahrávanie vštúdiu či videoklipov, ako by nám bolo za normálnych okolností prináležalo.

Poslednou jahôdkou na tejto skazenej šľahačke, bola zostrany BMG narýchlo zostavená kompilácia s názvom Hafanana - The best ofmaduar, ktorej vydanie načasovali (aká zhoda náhod) presne na ten istý deň, akobol ohlásený termín vydania nášho 4. albumu u nového vydavateľa EMI. (Táto kompilácia sa už dala kúpiť samozrejme bez problémova elegantne nám tak zabrzdila predaj nášho nového albumu.)

Aj taký je showbusiness, ako by povedali poniektorí. Zažili smeto my, zažili to možno aj mnohí iní. Na vlastnej koži sme mali možnosť pocítiť,ako postupuje veľké vydavateľstvo. Ako dokáže svojho interpreta potlačiť, presadiťa naopak, ako ho dokáže zabrzdiť, len aby sa dokázalo, že ono je pánom. Hlavne,keď mu za to nič nehrozí (teda pokiaľ na to nejdete zrovna ako Rómoviav Maďarsku – vtedy sa karta obracia.)

Nakoniec sme to ustáli so cťou, pretrpeli sme to večnédohadovanie a podkladanie polien pod nohy a dokázali sme prežiť ajv ťažkých podmienkach. Vďaka Ďurovi a Lenke sme sa naučili mnohýmtrikom ako vybabrať s interpretom, prišli sme o mnohé materiálnevýhody, ale získali sme aj skúsenosť, o ktorú sa dnes môžeme podeliť.

Ak máte podobnú skúsenosť, pokojne napíšte. Už teraz sa tešímena Vaše reakcie, názory a postrehy. Opäť ako kladné, tak aj záporné.

A teraz spomínané vizitky a naše hodnotenie.

Vizitka:

1. Vek:

- narodená 1972

- narodený - nezistené


2. Pôvod:

- Bernolákovo

- Poprad


3. Charakteristické vlastnosti:


Spoločné

- ješitnosť

- karierizmus

4. Obľúbená aktivita:


Lenka

- prezentovanie svojej príslušnosti k najväčšiemuvydavateľstvu na Slovensku


Juraj

- prezentovanie svojich producentských zručností obdobne akoJulo Viršík(viď prípad č. 2)


Spoločné

- dištancovanie sa obdobia danceflooru 90-tych rokov, ktoré však(spolu s Petrom Riavom - viď. prípad č. 1) spoluvytvárali a ktoréhoboli hlavnými podporovateľmi

- „dobre“ mienené rady a odporúčania interpretom, akú hudbumajú robiť

5. Kredity (výsledky), ktorými sa radi prezentujú:

Lenka

- porotca U.S. Steel Talent Night

- porotca Superstar

- producent

Juraj

- producent

- hudobný dramaturg

6. Neúspechy:

Spoločné

- odmietnutie prvého albumu IMT Smile a množstva ďalších skladieb a projektov, o ktorých máloktovie a o ktorých sa nehovorí

- v našom prípade odmietnutie Hafanany ako singla7. Čo si na nich vážime:

Lenka

- vynikájúca promo a media managerka


Juraj

- výborný moderátor, má veľký prehľad o hudobnejhistórii ako takej



8. Kariéra:

Lenka

- bývalá produkčná

- pracovníčka slovenskej pobočky BMG

- v súčasnosti riaditeľka Sony BMG na Slovensku


Juraj

- moderátor a hviezda rádia Rock FM

- bývalý šéf slovenskej časti BMG,

- hudobný dramaturg Hit storočia, Hudobná horúčka

- v súčasnostiobchodný a marketingový riaditeľ vydavateľstva Forza music/ Opus

9. Hobby

Spoločné

- práca na vydavateľstve, produkovanie albumov, posudzovanietvorby a speváckych výkonov iných

10. Naše hodnotenie:

Lenka a Ďuro už len počas nášho 2-ročného pôsobenia u BMG odmietli množstvo dobrých vecí, hlavne rockových, ktoré imprišli na stôl s odôvodnením, že musia robiť hudbu ako maduar, lebo tá sapredáva ( napr. IMT Smile). Vyjadrovali sa mylne a kriticky k mnohým vtedajšíminterpretom (napr. RichardMuller, Robo Grigorov), že už skončili, len preto, že Rišo predal v tom čase zo svojho albumu s názvom33 toľko nosičov, ako sme my predali singlov (5 000). V duchu hesla -som vydavateľ a tak môžem mudrovať. Za zmienku stojí vyjadrenie Ďura právena tento Rišov album, že z neho nič necíti. Necítiť nič zo skladbyMilovanie v daždi už skutočne stojí za zamyslenie... .

Nebyť zahraničného katalógu, ktorý mali za sebou v BMG, ich kariéra by v slovenskom hudobnom priemysle bola s takýmitoexpertízami asi krátka.

Maduar

Maduar

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu