Novodobí inkvizítori ...

Autor: Maduar | 26.3.2008 o 13:32 | Karma článku: 12,61 | Prečítané:  5188x

Asi by nás mali upáliť! Robíme zlú hudbu, ktorú nikto nechce, máme hroznú angličtinu, nemáme súdnosť a sme úplne bez talentu! Sme hanbou česko-slovenského hudobného priemyslu, unesení sami sebou, plačúci za stratenou slávou (ktorá vlastne ani nebola), s jedinou otrasnou skladbou, ktorá ani nie je naša, ale je to len obyčajná coververzia. Náš názor nemá váhu a len zbytočne urážame slušných a pomoci chtivých ľudí ... Na hranicu s nami, nech sa pečieme zaživa!

Nuž, pozorne sme sledovali, čo sa dialo počas celého týždňa na našom blogu. (dokonca aj to, čo sa dialo mimo neho, ale k tomu sa dostaneme neskôr). V prvom rade by sme chceli poďakovať všetkým, ktorí si naše články prečítali, ako aj tým, ktorí sa zapojili do diskusie k daným témam, či už reagovali kladne alebo záporne. Z nášho pohľadu priniesol niekoľko pozitív a samozrejme aj negatív.

Poďme najprv na pozitíva.

Keď sme sa rozhodovali, s ktorým portálom začneme našu dlhodobú kooperáciu, vedeli sme, že najťažšie to budeme mať práve na sme.sk. Je najmenej bulvárny, profilovaný skôr pre intelektuálneho čitateľa, ktorý je náročný na obsahovú náplň, má svoj názor a v umení (a tým aj hudbe) uprednostňuje umelecké pred komerčným. Vedeli sme, že my, ako predstaviteľ plne komerčnej hudby, to tu budeme mať ťažké a že nás tu ľudia budú mať „v zuboch“. Preto nás príjemne prekvapilo, že sme na naše príspevky zaznamenali aj dosť súhlasných názorov a značné množstvo nazvime to „neutrálnych postojov“. Samozrejme veľa z Vás reagovalo negatívne, takýchto ohlasov sme však pravdupovediac čakali ďaleko viac.

Prečo sme sa teda napriek tomu rozhodli pre sme.sk? Pretože tento blog nemá byť len o nás ako o skupine, ani priestorom na naše vyplakávanie (ako to niektorí nazvali). Ide nám o ďaleko dôležitejšie témy, ktorými sa zaoberáme už niekoľko rokov - o export interpretov z krajín V4 do zahraničia a podporu známeho ako aj neznámeho domáceho tvorivého potenciálu, a to bez akejkoľvek žánrovej, vekovej alebo inej limitácie. O hľadanie ciest, foriem a možností, ako umožniť, či napomôcť tým interpretom, ktorí majú ambíciu dostať sa ďalej za naše hranice. A hlavne nám ide o upriamenie laickej a hudobnej verejnosti na internet. Pretože my, na rozdiel od väčšiny ľudí pôsobiacich v hudobnom priemysle, v internete nevidíme nepriateľa hudby, ale práve naopak jej budúcnosť. Aj z toho dôvodu máme s portálom sme.sk pripravených viacero aktivít - prvé legálne sťahovanie kompletného hudobného contentu bez časových a kvalitatívnych obmedzení (od 1.4.08), prvé free turné a ešte ďaleko viac ...

Druhým pozitívom je fakt, že sa o tejto téme vôbec začalo hovoriť. Zatiaľ síce len na našom blogu, ale dúfame, že sa z nej stane postupne široká celospoločenská diskusia, ktorá snáď prospeje tomu, aby sa tu veci pohli v tomto smere dopredu.

Tretím pozitívom je to, že pod tlakom verejnosti sa vie niekto ozvať už po 3 hodinách a netrvá mu to 9 mesiacov. To je výrazný pokrok a ukážka prospešnosti internetu - tu sa už nedá schovávať ...

Naše postrehy k jeho diskusnému príspevku nájdete ešte dnes v článku Návrat k prípadu č. 1, v ktorom sa pokúsime aj lepšie ozrejmiť procesy a zákonitosti vydavateľskej činnosti, úskalia komunikácie s predstaviteľmi našich vydavateľstiev a aj médií (ukážkový príklad nájdete na http://blog.diskusie.sme.sk/viewdiscussion.php?spoj=blog-139137 evina vs VAREL a veriko), ako aj rozdiel medzi importnou a vydavateľskou prácou, hlavne z hľadiska odborných predpokladov.

 

A aké sú negatíva?

Predpokladali sme, že na najintelektuálnejšom portáli budú ľudia schopní oddeliť našu tvorbu od našich postrehov a od problematiky, o ktorej sme (predovšetkým z vlastnej skúsenosti - veď aký zmysel by malo len tak teoretizovať na základe sprostredkovaných informácií) chceli hovoriť, resp. písať. Že budú najlepšie schopní vnímať v prvom rade to, o čom píšeme a zamýšľať sa nad našimi argumentmi bez ohľadu na to, kto z nás akú hudbu má rád. A že keď s niečím nebudú súhlasiť alebo budú mať iný názor, tak budú argumentovať zmysluplne a na úrovni, aby sme sa niekam spoločne posunuli. Toto sa zatiaľ vo väčšine prípadov nestalo. Mnohí v diskusii zostali na úrovni krčmovej debaty a vyjadrovali sa bez akejkoľvek štipky tolerancie. A nie ani tak tolerancie k nám, ale skôr tolerancie k druhým (niektorí už došli až tak ďaleko, že sa osočujú navzájom medzi sebou). Tu by sme radi vyzdvihli tých, ktorí dokázali vnímať podstatu (niektorí aj napriek tomu, že zjavne nie sú fanúšikmi našej hudby) - VAREL, uličník24, Jarry, Vina, raven7542, Peter Lehotský ...

Pretože múdry (vzdelaný, či inteligentný - nazvime to ako chceme) človek akceptuje názory a vkus iných ľudí. Ak je niekto presvedčený, že len jeho názor a vkus je správny, a všetci ostatní okolo neho sú hlúpi, lebo si myslia alebo majú radi niečo iné, tak je absolútne netolerantný a z nášho pohľadu je tým hlúpym práve on. Takto sa predstavili mnohí diskutujúci a my ich nemôžeme nazvať inak len „novodobí inkvizítori“.

 

 

Teraz pár reakcií k jednotlivým príspevkom v diskusii, ktoré sme rozdelili do niekoľkých tém:

 

  • Čím úspešnejší, tým správnejší názor?

Na otvorenie nami komunikovanej témy sme zámerne čakali do momentu, kým nebudeme mať vybudovanú inštitúciu, ktorá bude jasne deklarovať, že tu nejde o nás ako o interpreta ale o určitú aktivitu, ktorá je zmysluplná predovšetkým pre ostatných na našej scéne. Ataky tohto typu sme však očakávali, v súčasnosti ich však už považujeme za neopodstatnené. (opätovne odkazujeme na náš firemný web - www.mmbmg.com )

Skôr by sa to dalo otočiť naopak - ak by sme boli teraz na Slovensku megaúspešný, tak by náš názor mal váhu, aj keby sme písali bludy? Dúfali sme (a stále dúfame), že nie. Aj preto sme na sme.sk.

 

  • Peter Riava

Len jedna poznámka - v našom blogovom Intre uvádzame, že nami vybrané osoby posudzujeme prioritne z hľadiska ich postoja k mladým talentom a prioritne z hľadiska ich proexportných aktivít (resp. skôr by sme mali napísať „pasivít“). A tu bude naša kritika tvrdá, ale objektívna, určite to však nebude očierňovanie, ako to uviedol p. Basila. Nemá to nič spoločné s nami ako interpretom, ani s nejakým vybavovaním si starých účtov.

(opäť odkazujeme na článok Návrat k prípadu č. 1)

 

  • Export

Mrzí nás, že práve naša kľúčová téma zostala takmer nepovšimnutá. Preto by sme na ňu ešte raz upriamili pozornosť. V dejinách slovenskej populárnej hudby máme doteraz asi dve obdobia, kedy bola naša scéna konkurencie schopná tomu, čo bolo aktuálne v zahraničí. Prvá bola éra Beatman-ov v 60-tych rokoch minulého storočia (ten, kto pozná ich tvorbu, nám dá určite za pravdu, že boli porovnateľní s čímkoľvek z vtedajšej medzinárodnej scény) a druhou éra maduaru v 90-tych rokoch minulého storočia (keď boli ľudia v Čechách a na Slovensku zo začiatku presvedčení, že sa jedná o zahraničného interpreta). Vieme, že teraz asi mnohých dvíha zo stoličiek, ale je to tak. Tak ako sme my hrdí, že sme mali beatovú skupinu, ktorá mohla byť pokojne celosvetovo použiteľná a hlavne úspešná, tak boli počas nášho fungovania ľudia po páde socializmu hrdí, že sme mali po dlhom období slovensky spievajúcich socialistických interpretov konečne skupinu, ktorá je moderná a na medzinárodnej úrovni. (to nie je náš samoľúby výmysel, ale jednoduché reprodukovanie toho, ako nás v tom čase prezentovali a uvádzali české a slovenské médiá a tak nás vnímali aj naši fanúšikovia). To že naše vydavateľstvá za posledných 10 rokov kvalitne popracovali na našej verejnej mienke (a vrátili nás do obdobia akejsi novodobej normalizácie) je vidieť aj na reakcii p. Weissovej na náš blog http://annaweissova.blog.sme.sk/c/139137/Kto-tu-vlastne-zabija-hudbu-Zeby-Maduar.html Okrem toho, že vôbec nepochopila, čo sledujeme naším blogom, nepochopila ani to, že nie je naším cieľom, aby všetky slovenské skupiny začali spievať po anglicky (odporúčame prečítať si znova našich Pár slov na úvod). Je však dobrým príkladom úplne pokriveného pohľadu na našu slovenskú scénu. Pre ňu by asi bolo ideálne obliecť všetky naše skupiny do krojov a poslať ich spievať na Kráľovu hoľu. Už len nerozumieme tomu, prečo ju najviac rozčúlilo, že vo Švédsku začali interpreti s ambíciou uspieť medzinárodne spievať po anglicky? To sme tu na Slovensku už naozaj niektorí takí ohlúpnutí, že by sme sa hanbili za interpretov ako ABBA, Roxette či Europe? (Ktorí boli ešte aj komerční! No fuj!). Za chvíľu budeme asi požadovať, aby sa naši hokejisti v NHL „prestali opičiť“ a začali hovoriť so svojimi spoluhráčmi, trénermi a miestnymi médiami pekne po slovensky a boli na to hrdí...

O ďalších perlách pani autorky v článku škoda hovoriť (najúspešnejšia nemecká a medzinárodne známa speváčka sarah connor by asi mala začať spievať po nemecky a občas aj zajódlovať; skupiny, ktoré uspeli na celom Slovensku by sme mali najprv prelustrovať, či predtým uspeli vo svojom meste alebo dedine a až potom im dovoliť uspieť celoslovensky, pretože len tak sa môžu nakoniec stať v budúcnosti medzinárodne úspešní ...)

 

  • Naše riešenia

Od niektorých z vás zazneli oprávnené otázky, čo vlastne my chceme spraviť preto, aby sa tu veci zmenili.

Po prvé - nie je naším cieľom obrátiť na ruby celý hudobný priemysel. Chceme ho len nasmerovať aj exportne, pretože momentálne sme na 80-90% len importnou krajinou, zvyšok tvoria interpreti, ktorí sú domáci, ale mimo Slovenska (a nanajvýš Čiech) zatiaľ nepoužiteľní.

Po druhé - tí, ktorí si myslia, že treba zrušiť všetko komerčné a prioritne vyzdvihovať kvalitné menšinové žánre alebo interpretov, sú na omyle. To nejde a ani to nie je cesta. Nedá sa preprogramovať väčšinovú masu ľudí na to, aby zrazu začali počúvať náročnejšiu hudbu (tak ako nepresvedčíte ľudí, aby nepili Coca-Colu, ale začali piť zdravú vodu). Oni ju jednoducho nechcú počúvať a koniec koncov je to aj v poriadku, keď sa im to tak páči. Treba sa s tým jednoducho zmieriť. Alternatívnym žánrom sa nedá pomôcť tak, že ich budeme nasilu celoplošne presadzovať, ich hudba nenájde u širokej masy odbyt. Dá sa jej však pomôcť inak. Zlepšiť priamu distribúciu tejto tvorby k poslucháčom (na to je úplne skvelý internet), rozšírením odbytových možností za hranice Slovenska (a sme pri exporte), najviac však menšinovým subjektom pomáha (nech to už znie akokoľvek čudne) kvalitná, silná a ekonomicky úspešná komerčná scéna. Prečo? Lebo tam, kde je dosť peňazí, sa vytvára priestor aj na to, aby boli použité na niečo, čo nemusí nevyhnutne zarábať, ale má vysokú kvalitatívnu alebo umeleckú hodnotu. Prečo by aj náš umelec menšinového alebo umelecky náročného žánru nemohol nahrávať v špičkovom štúdiu alebo točiť vysokorozpočtový klip? Keď bude náš hudobný priemysel generovať dostatočné zdroje, tak to možné bude, pretože vydavateľstvám alebo aj samotným interpretom zvýšia voľné prostriedky na investície do projektov tohto druhu.

Otázkou zostáva, či je schopný slovenský hudobný priemysel takéto zdroje sám vygenerovať? Odpoveď znie - kým bude spätý len zo Slovenskom, tak nie - a tak sme zase pri exporte.

Po tretie - treba si uvedomiť, že v prvom rade komerčne nastavené projekty majú najlepšie predpoklady na nadnárodný úspech. Pretože v zahraničných vydavateľstvách potrebujú predovšetkým to, čo je najľahšie masovo presaditeľné - s takým projektom dokážu najefektívnejšie dosiahnuť zisk. Čo samozrejme neznamená, že medzinárodný úspech nemôže dosiahnuť aj interpret menšinového žánru, je to však vec pravdepodobnosti, čo má väčšiu šancu. Pozrite sa na Švédsko. Exportovali prioritne komerčných interpretov. Myslíte si, že to nepomohlo aj tým nekomerčným? My sme presvedčení, že výrazne áno. A okrem toho si skúsme predstaviť, čo by miliardy EUR, ktoré vďaka exportu ročne prúdia do Švédska spravili s našou scénou a jej kvalitou. Aké podmienky na prácu by naši ľudia pracujúci v tomto priemysle mohli mať - ako komerční, tak aj nekomerční.

Po štvrté - tí, ktorí mali priamy dosah na centrály nadnárodných vydavateľstiev a mali možnosť na pravidelných európskych a svetových mítingoch svojich firiem prezentovať a presadzovať interpretov svojej krajiny, neurobili za 15 rokov v tomto smere nič. Pochválili sa možno svojimi importnými výsledkami (ako Eminem u nás dobre „fachčí“), za to ich možno aj niekto potľapkal po pleci, že sú šikovní, dali si večer s ostatnými riaditeľmi pivo a išli domov (tieto pobyty si samozrejme nehradili z vlastného vrecka). Tu ich už čakali nadštandardné platy, luxusné autá a pokoj (importné plány boli naplnené, takže ich nikto zhora nebude otravovať).

My sa takýmito podmienkami pochváliť nemôžeme. Aby sme našim interpretom a hudobnej scéne ako takej pomohli pri exporte čo najviac, museli sme investovať všetky naše súkromné zdroje (vrátane hnuteľného aj nehnuteľného majetku). Keď sa už minuli, nájsť si zdroje cudzie (súkromné aj bankové - chvála im za to) a z ničoho budovať sieť a databázu vlastných partnerov po celom svete (nie všetci nás vítali s „otvorenou náručou“). Ak si niekto myslí, že je to jednoduché, nech sa páči. Nám to trvalo 8 rokov a obetovali sme tomu všetko (viď našich Pár slov na úvod), aj našu vtedajšiu, dobre rozbehnutú kariéru.

Teraz však máme postavenú a vybudovanú inštitúciu (M&M Brothers Music Group - viď www.mmbmg.com ), ktorá môže v tomto smere reálne konať. Nevieme síce garantovať, že cez našu spoločnosť interpreti medzinárodne uspejú, ale všetkým tým, ktorí chcú ísť za hranice Slovenska (Čiech, Maďarska či Poľska), ponúkame aspoň šancu, ktorú sme my ako interpret nemali. A na to sme hrdí.

Okrem toho pracujeme na mnohých projektoch, ktoré majú exportu a novým talentom byť v rámci našich možností maximálne nápomocné.

 

Sú naše riešenia a postupy zlé alebo dobré? To ukáže čas. Ale aspoň pre to niečo robíme. Určite by bolo fajn, keby sme mali lepšie podmienky na našu firemnú prácu, podporu štátu alebo aj médií, ale to postupne príde. A časom možno aj ľudia z nášho hudobného priestoru a koniec koncov aj laická verejnosť zistí, že za posledných 8 rokov sme na rozdiel od mnohých iných naozaj robili niečo užitočné.

 

  • Sebareflexia

Snažíme sa, aby bola. Viete, nie je príjemné čítať ako na Vašu prácu a prácu ďalších ľudí niekto len tak od pása vulgárne a cholericky kydá. Ono vždy je najjednoduchšie len papuľovať a dehonestovať prácu druhého. Za nás môžeme povedať len toľko, že sa Vám nebudeme nijako kvôli tomu zastrájať ani Vás za to haniť. Máte na Váš názor právo. Je ale škoda, keď potom niektorí cez prizmu nenávisti k našej hudbe zmetú zo stola aj akúkoľvek našu úvahu, skúsenosť alebo postreh, resp. keď sa nedržia ani základnej kultúrnej úrovne. Ale to už nie je náš problém.

Niekedy by nás však zaujímalo, ako sú vlastne na tom v skutočnosti práve tí najtvrdší odporcovia komerčnej hudby, pre ktorých je to len obyčajný odpad. Nemajú náhodou doma najnovší televízor z reklamy, najnovšiu novinku medzi notebookmi, super tenký mobilný telefón, alebo v ľadničke Zlatý bažant - to najlepšie čo doma máme, poprípade Coca-Colu a pod? Majú ich za to znosiť po čiernu zem tí, ktorí pijú len minerálku, alebo ktorí nepozerajú vôbec televízor atď? Ešte zaujímavejšie by bolo, keby títo páni a dámy zverejnili svoje pracovné pozície a názvy firiem, v ktorých pracujú. Nie je ich prioritou dosiahnuť zisk? Sú si taký istý, že práve ich výrobky alebo služby sú tie najlepšie alebo najzdravšie? Neboli by zrazu na smrť urazení, že urážame ich prácu v ktorej dosahujú skvelé výsledky a očierňujeme ich produkty, ktoré sú predsa na trhu žiadané (a možno aj napriek tomu, že nie sú práve kvalitné) len preto, že my uznávame a používame úplne iné? Ktovie?

V rámci sebareflexie ešte priznávame, že niektoré naše vyhlásenia môžu pôsobiť neomylnosťou a jedinečnosťou. Faktom však je, že sme boli často krát hlúpi, veľakrát sme sa mýlili a spravili sme aj chyby. Bez toho to asi nejde. Ako sa vraví, to, kto nič nerobí, nemá čo pokaziť. Neostáva nám ale nič iné, len sa z toho snažiť poučiť do budúcna a pracovať čo najviac na sebe.

 

  • maduar

Tým, ktorí označili našu tvorbu za umelecký brak, za niečo, čo nesiaha ich obľúbeným skupinám ani po členky a pod, musíme dať jednoznačne za pravdu. Zo svojho uhla pohľadu to vidia správne.

Na našu obhajobu môžeme povedať len toľko, že ani nie je naším zámerom byť reprezentantom umelecky vyšperkovaného interpreta s hlbokými a filozofickými textami. My sme komerčne ladený interpret, na rozdiel od niektorých sa však k tomu bez problémov hlásime a nesnažíme sa byť iný, aj keď to možno niektorým prekáža. Je jasné, že sa nedá ulahodiť všetkým a že naša tvorba alebo aj žáner má svojich odporcov. Je to tak v poriadku, pretože inak by to bolo všetko jednofarebné. Akurát tí, ktorí si myslia, že v rádiách sa má prezentovať len určitý typ hudby, by si mali uvedomiť, že možno sú okolo nich ľudia, ktorí práve naopak tú nimi favorizovanú hudbu „nemusia“. Sú preto hlúpi alebo obmedzení? Myslíme si, že nie, majú na to plné právo. Možno by mnohým inkvizítorsky ladeným diskutérom prospelo trošku viac spomínanej tolerancie voči názoru iných. Ani nám sa nepáči všetko, čo je na československej alebo svetovej hudobnej scéne, a niektorých interpretov nemôžeme ani cítiť. Rešpektujeme však to, že aj napriek našej nevôli môžu mať (a aj majú) svojich poslucháčov a fanúšikov.

Čo sa týka Hafanany - bolo by dobré najprv sa oboznámiť s našou diskografiou a potom vykladať o tom, že maduar vyrástol na prebraných hitoch. Len pre informáciu na predchádzajúcich 6 albumoch sme mali cez 60 skladieb z vlastnej autorskej dielne a len 2 cover verzie (až na 3. a 4. albume v poradí) - Hafanana a Ramaya - obidve od Africa Simona. Je na tom niečo zlé? To budeme o Desmode po rokoch tvrdiť, že vyrástol na cover verziách, lebo naspievali nanovo V dolinách?.?.

Apropó Hafanana - ak má podľa nás nejaká skladba medzinárodný komerčný hitový potenciál, tak je to práve ona. Je to síce len náš názor, ale ako producenti (aj keď toto slovo neradi používame) viacerých československých hitov si to predsa len dovolíme tvrdiť. Aj preto sme ju v roku 2003 pre účely prezentačného materiálu na zahraničné rokovania nanovo nahrali, natočili nový videoklip a sami si to vydali. Ťažko nám súdiť, či sme vybrali dobre, ale 2x sme rokovali pri tomto singli o exkluzívnej zmluve (BMG Germany/Switzerland/Austria + BMG Italy) a nakoniec sme uzavreli licenčnú zmluvu s ToCo International pre 94 teritórii sveta. Z 11 z nich máme aj spätné väzby.

Ale vítame, že tu máme toľko odborníkov na medzinárodnú scénu, ktorí všetkým vždy radi a fundovane poradia...

K nášmu súčasnému 7. albumu - majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že 90-te roky sú už dávno a nenávratne preč. Súhlasíme s nimi. Je však trestné si ich pripomenúť? Pretože 007-mička je v prvom rade retrospektívnou obhliadkou za obdobím 90-tych rokov, určená pre tých, ktorí majú hudbu tohto obdobia radi (pre nich je to určite party album tohto roka J ). Pre tých, ktorým domáca danceovo-popová hudba v našom éteri chýba, pretože ju naše vydavateľstvá a rádiá ignorujú. Prečo im to chcú poniektorí z Vás zakázať? Len preto, že sa Vám táto hudba nepáči? A sme opäť pri inkvizítoroch.

(Je samozrejme blud, že takáto hudba sa už vôbec nikde nehrá. Ponúkame narýchlo malú sumarizáciu najväčších tanečno-popových komerčných interpretov či hitov posledných rokov: Rihanna - Please Dont Stop The Music; Mika - Relax; Nelly Furtado - Say it Right; David Guetta; Eric Prydz; Alex Gaudino - Destination Calabria; Bob Sinclair - World Hold On; Shakira - Pure Intuition; Madonna - Confessions on a Dance Floor (celý album); Enrique Iglesias; Juanes; Arash; Alcazar; O-zone; Las Ketchup.)


Inak, okrem albumových verzií, v ktorých sme sa predovšetkým snažili zachovať pôvodné atmosféry skladieb, máme aj CD single a vinylové single s viacerými remixami, ktoré určite nemožno považovať za niečo, čo je mimo tejto doby.

A jedna poznámka k vystúpeniam - na vystúpeniach spievame zásadne naživo, takže Steevove presvedčenie o tom, že sme išli na playback berieme v tomto prípade ako poklonu za dobre odvedenú prácu a teda ďakujeme. Z našej strany považujeme za samozrejmé odspievať naše štúdiové nahrávky aj na vystúpení. Ale zvykli sme si už na nálepku „playbackovej skupiny“.

Čo sa týka našich vtedajších výsledkov, ktoré sú neustále spochybňované, uvedieme len nasledovné - 12 singlov a videoklipov, 6 albumov, zlaté a platinové platne za úspešné predaje, tituly skupina roka, album roka, či skladba roka a niekoľkoročné výsledky v hlasovaní poslucháčskych (a nie airplay-ových) hitparád v Čechách, na Slovensku a čiastočne aj v Maďarsku.

Nemusíte ich uznať ani akceptovať.

Treba si však uvedomiť, že mnohé súčasné domáce renomované skupiny až teraz začínajú v objektívne merateľných výsledkoch dosahovať našu úroveň (ocenenia za predaje, ocenenia v anketách, počty albumov, singlov, videoklipov atď), že len 4 z nich sa doteraz dokázali presadiť aj v Čechách a zatiaľ ani jedna v Maďarsku. Máme ich za to tiež označovať len za slabé svetielka? Po 10 rokoch tvrdiť, že ich hity len na chvíľku zarezonovali v médiách a potom sa vytratili, resp. sa tváriť, že vlastne vôbec neboli? Nikdy by sme si to nedovolili. Z nášho pohľadu majú svoje miesto v slovenskej populárnej hudbe, aj keby už nemali vyprodukovať nič ďalšie. Asi toto bude niekto vnímať opäť ako vyplakávanie, ale nech.

Odmietame však tvrdenia, že sme uspeli na základe umelého tlaku zhora. Práve naopak, s anglicky spievanou tvorbou nás všetci vtedajší múdri odmietli, že ide o niečo, čo tu u nás v Čechách a na Slovensku nikto nechce. Na Slovensku sme nakoniec uspeli hlavne vďaka Rudovi Tučekovi z vtedajšieho rádia Family a jeho hitparáde Family Top 40, ktorý jediný rozumel tomu, že u ľudí je po takejto hudbe dopyt a nebál sa nasadiť I feel good do svojej hitparády (po 5 týždňoch sme boli prvý, bez toho, aby nás v tom rádiu mimo hitparády vôbec zahrali). V českých diskotékach zas I feel good začalo paralelne fungovať vďaka zaradeniu na výberovku malého vydavateľstva Prolux. Tieto dva pramienky sa veľmi rýchlo zbehli v jeden veľký prúd, ktorý behom krátkej chvíle strhol celé Čechy aj Slovensko. Najprv sme však museli 8 rokov vydržať a pracovať ako neznáma skupina.

Na záver dodáme už len toľko - máme klasické základné hudobné vzdelanie vďaka 8 rokom na ĽŠU. Ovládame notové osnovy, teóriu hudby a diela klasických svetových autorov. 8 rokov sme hrávali ako skupina v Rimavskej Sobote (basgitara, klávesy) - Juraj v čase aktívneho hrania ovládal na štandardnej úrovni hru na 5 hudobných nástrojoch a Ladislav na 3. Kde podľa Tvojich kritérií začínajú muzikanti Steev?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Juraj Sagan suverénne obhájil titul majstra Slovenska v cyklistike

Brat úspešnejšieho Petra bol jediným Slovákom v úniku, z ktorého napokon vzišiel český i slovenský šampión.

AUTO

ONLINE F1 v Azerbajdžane: Vyhral Ricciardo, Lance Stroll prvý raz na pódiu

Pretek prerušili, viaceré kolízie zamiešali porade.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.


Už ste čítali?