Kto tu vlastne zabíja hudbu? - prípad č.1

Autor: Maduar | 17.3.2008 o 12:31 | Karma článku: 13,63 | Prečítané:  8620x

Svojho času prebiehala na Slovensku a v Čechách kampaň „Kopírovanie zabíja hudbu!“. Osobne sme však presvedčení, že nie kopírovanie, ale ľudia, o ktorých budeme hovoriť v našom blogu, ju ohrozujú ďaleko viac. Ich počínaním totiž prichádzajú naše krajiny o množstvo talentov a kvalitných hudobných projektov, ako aj o možnosť uspieť v zahraničí. A ešte zato naši samozvanci berú stabilný mesačný príjem, požívajú status odborníkov, využívajú (a často aj zneužívajú) moc a výhody vyplývajúci z ich funkcie a majú pocit, že sa svet točí okolo nich. Predstavujeme Vám prvého z nich: PETER RIAVA

Vizitka:

1. Vek:

- 37 rokov

2. Pôvod:

- Košice

3. Charakteristické vlastnosti:

- arogancia

- samoľúbosť

4. Obľúbená aktivita: nedodržanie sľubov a ani základných pravidiel slušnosti u tých, na ktorých mu v danom momente nezáleží

5. Kredity (výsledky), ktorými sa rád prezentuje:

- celosvetové úspechy Universalu, na ktorých má „leví podiel“

- úspechy domácich interpretov, ktorých zo začiatku budoval niekto iný a on ich získal už zväčša hotových

6. Neúspechy:

- jeho vlastná umelecká činnosť

- množstvo projektov, o ktorých sa nehovorí

7. Jeho obete:

- známe: Mirec, Ibrahim Maiga, Barbara Haščáková, Richard Muller

- neznáme: mnohí, ktorí nemali tú možnosť o tom hovoriť

8. Kariéra:

- bývalý neúspešní interpret

- teraz riaditeľ slovenskej pobočky vydavateľstva Universal Music

9. Hobby

- produkovanie pod menom Dr. Sound

10. Naše hodnotenie:

Pri tom množstve projektov, ktoré sa mu museli dostať na stôl za tie roky, je predstava toho, čo všetko sa nedostalo vplyvom jeho rozhodnutia do slovenského éteru, desivá. Je zvyknutý jednať arogantne a nekompromisne so všetkými, ktorí si dovolia kritizovať jeho prácu a rozhodnutia. Tých, ktorí majú iní názor, bez problémov sekne – t.z., že im pozastaví ich promotion alebo akékoľvek iné vydavateľské aktivity. Bez obalu sa pasuje za hudobného odborníka pri posudzovaní tvorby interpretov vydávaných jeho vydavateľstvom. Výsledky, ktorými sa prezentuje sú tvorené zväčša inými, on si ich však s obľubou privlastňuje.

 

Naša skúsenosť.

S menom Peter Riava sme sa prvýkrát stretli v roku 1994. Juraj pracoval v Internátnom rozhlasovom štúdiu na Horskom parku v Bratislave, kde Peter ako bývalý absolvent zanechal svoje CD. Išlo o akúsi napodobneninu Paľa Haberu - vzhľadom interpreta aj samotnou tvorbou. (Nechceme to teraz nejako hodnotiť, aj keď texty typu „som očkom na Tvojej pančucháči...“ asi mnohé naznačujú.) V tom čase to bol štíhly dlhovlasý chlapec so svojim hudobným snom a snahou sa presadiť. Tak, ako mnohí iní. Keď sa mu to nedarilo, siahol po práci vo vydavateľstve - najprv Bonton 1993, neskôr Polygram 1994 (dnes Universal music). Na tom by však nebolo nič zlé, keby...

Pracovne sme sa stretli prvýkrát v roku 1995. Bolo to po odchode Erika s Barbarou, keď sme boli nútení nájsť si nové vydavateľstvo. Záujem o nás bol v tom čase enormný, mali sme za sebou hity ako Do it, I feel good, ašpirovali sme na tituly skupina roka, skladba roka a boli sme československy známa značka. A tak nás česká a slovenská generalita Polygramu očakávala v bývalom hoteli Fórum v Bratislave. Mohli sme sa stať ich 3 interpretom v Čechách a na Slovensku po Karlovi Gottovi a Paľovi Haberovi. Bola to pre nás česť! Ale stretnutie nás značne šokovalo. Zrazu v osobe Peťa stál pred nami renomovaný odborník a expert na hudbu, ktorí chcel od nás demá ďalších skladieb, aby ich posúdil, či budú dobré a vysvetlil nám, že tak musel spraviť aj Karel Gott alebo Paľo (ktorého sa ešte donedávna snažil napodobniť – aká irónia) a že to jednoducho takto u nich chodí. Boli sme z toho hotoví! V tom čase 24-ročný bývalý neúspešný hudobník si spolu so svojim 29-ročným českým partajníkom Tomášom Filipom (bratom Lenky Filipovej) dovolili vysvetľovať Karolovi Gottovi, čo mu vydajú a čo nie, bez toho, aby niečo v hudbe vôbec dokázali! Tak to už je sila.

Asi je z toho jasné, že aj my sme si vypočuli expertízy, ako robiť tanečnú hudbu a to bez toho, aby s ňou mali skúsenosti. Nezdalo sa nám to, napriek tomu sme im dali vypočuť náš pripravovaný singel Mystic party. Nevedeli povedať nič konkrétne, len že asi je to dobré, ale necítia z toho to, čo z predchádzajúcich skladieb, a že by bolo treba urobiť ešte ďalšie 2-3 veci. Milé. (Inak skladba, z ktorej oni necítili to, čo by chceli, bola po nasadení do slovenských médií No. 1 v poslucháčskych hitparádach 10 vtedajších slovenských rádií. Za predaj singla sme zároveň získali platinovú platňu!)

A štýl komunikácie? My sme veľký Polygram (ako keby ho oni vybudovali) a vy ste kto?

Zmluvu s Polygramom sme v roku 1995 nakoniec nepodpísali. Bola to zaujímavá situácia, lebo sme ako prví interpret odmietli pozvánku do elitného klubu. Ponuku, ktorá sa (ako sa hovorí) neodmieta. Dôsledky tohto kroku sme pociťovali niekoľko ďalších rokov (o tom inokedy), ale napriek tomu bolo naše rozhodnutie správne. Následne sa Polygram stal vydavateľom MC Erika a Barbary.

Naše cesty sa opäť stretli po dvoch rokoch, keď nám končila zmluva s BMG. Bolo to v roku 1997, kde sa scenár v skratke povedané opäť zopakoval a preto ho nebudeme podrobnejšie rozoberať. Pristavíme sa však pri treťom a zatiaľ poslednom stretnutí. To prebehlo po ďalších 8 rokoch, najprv v januári a neskôr v októbri 2005.

Ale ako!

Telefonicky sme si dohodli termín, kde sme sa zaujímali o možnosť spolupráce z pohľadu exportu. Mali sme pripravený nanovo natočený singel a videoklip ku skladbe Hafanana, financovaný z vlastných zdrojov a zdrojov našich podporovateľov, určený pre zahraničie. Petrovi sa to páčilo, povedali sme si za akých podmienok vieme kooperovať. Sľubil, že prezistí možnosti spolupráce smerom do zahraničia a dá nám vedieť. V danom termíne sa neozval a tak sme sa ho snažili kontaktovať. Trvalo nám to 9 mesiacov, kým sme sa dovolali a následne znova stretli!!!!! Na prvé dohodnuté stretnutie nedorazil, lebo mu do toho prišiel „dôležitý meeting s hudobným dramaturgom niektorého z rádií“ a na preložený termín sa dostavil s 3 hodinovým meškaním!!! Počkali sme na neho len preto, lebo nás zaujímalo, či vôbec príde a ako vôbec bude reagovať. Reakcia bola veľmi jednoduchá: „Sorry.“, a bolo vybavené. Taký dôležitý je pán Riava.

Za zmienku stoji, že za tých 9 mesiacov, kým si na nás Peter našiel čas, sme absolvovali 7 high level meetingov v New Yorku, Londýne a v Moskve s ľuďmi, ktorí majú na starosti nadnárodné vydania a sú hierarchicky úplne niekde inde. Takéto drzé, nekultivované a hlúpe správanie sme však nezažili nikde.

Na záver malý bonbónik. Vzhľadom na skutočnosť, že Peter nedvíhal telefóny a nereagoval na SMS-ky, po 2 mesiacoch sa z toho stala pre nás už úplná recesia. Trpezlivo sme mu volali každý týždeň, niekedy dokonca aj každý deň, len aby sme konečne dostali odpoveď na niečo, čo sľúbil prezistiť. A to sa poznáme osobne a máme už v Čechách a na Slovensku niečo za sebou. Akú šancu majú potom neznáme hudobné projekty a talentovaný mladý umelci?

Toľko z našej skúsenosti ku kultúre správania sa jedného riaditeľa a predstaviteľa nadnárodnej spoločnosti u nás. Tak jedná človek, ktorý nikdy nič poriadne nevytvoril. Ale keď mám za chrbtom 30 tisíc zahraničných titulov, dobre spropagovaných po celom svete (niekým iným), tak nie som závislý od domácich interpretov a môžem sa „zabávať“. Je to neuveriteľné, ako vďaka tejto ohromnej zahraničnej sile môže niekto bez umeleckých a odborných predpokladov svojvoľne kývať našimi interpretmi a manipulovať našu slovenskú hudobnú scénu. A nikto sa neodváži o tom ani muknúť, pretože si ho nechcú pohnevať vediac, že od neho závisí ich fungovanie. Ach, sladká sloboda...

Zatiaľ, čo neokrôchané správanie je vizitkou samotného človeka, ak sú kvôli takémuto správaniu blokovaní a limitovaní naši umelci, začína to byť problém. Ešte väčším problémom je fakt, že Peter Riava neurobil nič zmysluplné pre žiadneho slovenského interpreta z pohľadu jeho postupu smerom do zahraničia. (ak si poviete, a čo Jana Kirschner, tak upozorňujeme na slovo „zmysluplné“ v predchádzajúcej vete)

Naopak, limituje. Už hneď jazykom, pretože diktuje svojim interpretom, aby spievali po slovensky. Že by sme nemali talenty? Sme presvedčení, že máme...

Za zmienku stojí ešte aj producentské hobby Petra pod menom Dr. Sound. Je to typická ukážka frustrácie z neúspešného interpretačného fungovania. A tak si s vydavateľstvom za chrbtom snaží získať aspoň nejaké umelecké kredity. Štandardne by samozrejme musel preukázať životaschopnosť a prebiehalo by to trochu zložitejšie. Producent totiž býva človek zručný v tvorbe hudobných projektov, s talentom, skúsenosťou, schopný dať hudobnému projektu kvalitu, ktorá ho bude navonok reprezentovať. Od spevu, cez aranžmány až po mixáž – ako napr. Timbaland.

Je veľmi pravdepodobné, že odkedy Peter nastúpil do vydavateľskej funkcie v roku 1993, tak obdobne vystupoval a voči mnohým ďalším (zo známejších, ktorí o tom verejne hovorili, spomeňme Mirca alebo Ibrahima Maigu). Že veľakrát dal pocítiť omnoho talentovanejším ako je on sám, ako z ich hudby nič necíti. Chceli by sme preto vyzvať všetkých, ktorí s ním prišli do kontaktu, aby nám napísali o svojich skúsenostiach a postrehoch v súvislosti s jeho osobou. A to tak kladné ako aj záporné.



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

KOMENTÁRE

Pravda a láska stoja na našej strane

Môj manžel a ja, na túto frázu si aj po vyše dvoch rokoch manželstva stále zvykám.

PLUS

Prečo je dobré nájsť si architekta

Len rozumný architekt vymyslí dom, v ktorom budete naozaj šťastní.


Už ste čítali?