Kto tu vlastne zabíja hudbu? - pár slov na úvod

Autor: Maduar | 17.3.2008 o 11:30 | Karma článku: 12,23 | Prečítané:  6405x

Viac ako 8 miliónov korún. Minuté úspory, predané 2 byty, 2 autá, niekoľko úverov a minuté všetky zárobky z doplnkových aktivít počas 7 rokov. Roky plné neistoty, otáznikov, zlomových rozhodnutí, stratených priateľov, sĺz manželky a očakávaní šťastnej budúcnosti 2 párov detských očí. Ale aj roky odhodlania, nádeje, nových obzorov, viery v samých seba, držania sa cesty, podaných pomocných rúk od nových priateľov a podpory zo strany tých, od ktorých sme to ani nečakali. To je ekonomický aj ľudský sumár našich uplynulých 7 rokov, ktoré sme venovali jedinej myšlienke – dokázať, že je možné, aby interpret zo Slovenska uspel aj medzinárodne.

7 rokov sme hľadali spôsoby a cesty ako dokázať, že nemožné je nakoniec predsa len možné. Verili sme, že to, čo tu za viac ako 15 rokov svojej existencie nedokázali (dobre) platení predstavitelia nadnárodných vydavateľstiev s priamymi väzbami na svoje centrály, budeme schopní spraviť my dvaja bez kontaktov, ekonomického zázemia a podpory.

V rokoch 1994 – 1999 sme patrili medzi československú špičku, získali sme všetky možné ocenenia, naše skladby vyhrávali jednu hitparádu za druhou, predali sme spolu viac ako 150 000 nosičov a získali 5 zlatých a 3 platinové platne. To všetko s anglicky spievaným repertoárom. Ani s týmito parametrami nás zástupcovia BMG a potom EMI neboli schopní posunúť za hranice Čiech a Slovenska. Dokonca ani do Poľska a Maďarska nie, napriek neustálemu záujmu o vydanie zo strany tamojších vydavateľstiev. A pritom v Maďarsku sme už v roku 1996 mali bez akejkoľvek vydavateľskej podpory Nr. 1 v rádiách.

Verte nám, že nech už robíte akúkoľvek hudbu, a koniec koncov aj akúkoľvek prácu, nie je nič horšie ako to, keď vidíte, že Vaše „najlepšie roky“ vychádzajú nazmar kvôli neschopnosti druhých – máte za sebou výsledky, cítite nesmierny potenciál a kvôli pár jednotlivcom sa neviete pohnúť.

A tak sme sa rozhodli ísť vlastnou cestou. Zbaviť sa zmluvných záväzkov, získať svoje práva pod vlastnú kontrolu a byť vo svojom rozhodovaní slobodní. Na pohľad jednoduché, ale sloboda má aj svoje odvrátené stránky – asi najväčšou je neistota. Ako príklad si uveďme hráča, ktorí je v dobrom klube, pravidelne hráva, má skvelé výsledky, vytvorené tréningové podmienky a absolútne netuší, čo všetko súvisí s chodom klubu. Pri priamej konfrontácii so zahraničnými hráčmi si je vedomý, že v ničom nezaostáva a jeho snom je dostať sa do európskeho alebo svetového veľkoklubu. Jeho materský manažment ho však nechce uvoľniť. Čo spraví? Rozviaže zmluvu (ak je to vôbec v danom momente možné), aby mohol o svojom novom pôsobení slobodne rokovať a splniť si tak svoj sen? Príde tým o svoj plat, prestane pravidelne hrávať, musí sám trénovať a starať sa aj o vytvorenie podmienok na udržanie sa vo forme. Okrem toho je zo Slovenska, kde neexistujú žiadni agenti, a tak sa musí zastupovať voči zahraničiu sám. Najprv ale musí zistiť s kým vlastne môže rokovať, aké sú zmluvné štandardy v medzinárodnom veľkoklube? Ako na rokovaní vysvetliť otázku - prečo na Slovensku nehráva, keď tvrdí, že je taký dobrý? A ako sa popri tom všetkom ešte aj výkonnostne zlepšovať?

Asi málokto si vie predstaviť reálne dôsledky takéhoto rozhodnutia. Väčšina ľudí si totiž radšej vyberá istotu – je pekné mať sen, ale predsa len potrebujem pravidelný príjem. Predať byt, aby som mohol vycestovať na medzinárodný hudobný veľtrh a prísť tak, ako sa ľudovo hovorí, o strechu nad hlavou? Zobrať si úver na prípravu prezentačného materiálu potrebného pre rokovanie so zahraničným partnerom? Pre bežného človeka asi čisté šialenstvo ...

Celé roky sme obetovali jednej myšlienke – dostať sa odtiaľto ďalej. Myšlienke, ktorá v súčasnosti už má ďaleko širší rámec – pracujeme na exporte slovenského tvorivého potenciálu do zahraničia. V roku 1999, keď sme sa do toho pustili to bolo asi ako hľadať vodu na Marse. Dnes už môžeme s určitosťou vyhlásiť, že na našom Marse voda je! Ešte nevieme, či na ňom bude možný aj život, ale máme aspoň nádej. A to je fajn.

Kým na začiatku to bola len vízia, dnes už máme postavený malý holding, ktorý reálne pracuje na tom, aby sme sa v tomto smere pohli dopredu. Máme za sebou desiatky bilaterálnych rokovaní s predstaviteľmi hudobného priemyslu po celom svete a sme zorientovaní v problematike medzinárodného hudobného priemyslu. Sme akceptovaným a verifikovaným subjektom pre viac ako 100 partnerov po celom svete. Ešte stále sme však len na začiatku, je toho treba strašne veľa urobiť – našim cieľom je dosiahnuť podobný stav, aký existuje v súčasnosti pri našich hokejistoch v NHL. 18 rokov dozadu to boli chlapci z našej domácej ligy, pre ktorých bolo NHL nedosiahnuteľnou métou. Boli by dali čokoľvek za uzavretie kontraktu s niektorým klubom. Byť medzi najlepšími v štatistikách, získať Stanley Cup, či stať sa kapitánom mužstva boli v tom čase úplnou utópiou. A pozrite sa ako to vyzerá dnes – sú z nich renomovaní hráči so stabilným miestom v kádri a lukratívnymi zmluvami, ktorí poznajú svoju hodnotu a kluby NHL sa o nich bijú.

Že v hudbe u nás také niečo nie je možné?

Je! Stačí si ako príklad uviesť Švédsko – model fungovania švédskeho hudobného priemyslu sme študovali niekoľko rokov.

Je to zaujímavé, že tam už pred 40 rokmi pochopili, že na to, aby mohli byť úspešní medzinárodne, tak musia spievať v angličtine. Že keď chcú dosiahnuť dlhodobé výsledky musia sa venovať aj rozvoju ako umeleckej, tak aj nazvime to „remeselnej“ časti hudobnej scény. Že celý hudobný priemysel musí mať aj primeranú podporu vlády. A že svojich interpretov musia propagovať na všetkých možných fórach – od medzinárodných veľtrhov až po oficiálne štátne prezentácie (na rozdiel od nás, ktorí sa prezentujeme neustále len folklórom evokujúcim obdobie 19. storočia)

Výsledok? V súčasnosti sú Švédi tretím najväčším exportérom hudby na svete po USA a UK. Sú špičkou vo výstavbe nahrávacích štúdií. Ich zvukových majstrov si pozývajú na spoluprácu najväčšie svetové hudobné hviezdy. Hudobný priemysel je podporovaný štátom, majú 286 hudobných škôl (nie ĽŠU), oficiálnu exportnú agentúru ExMS a exportné ekonomické výstupy na úrovni 1 mld. EUR. Neoficiálne čísla hovoria dokonca až o 7% HDP (kam sa hrabe náš Slovnaft alebo VSŽ).

Myslíte si, že ABBA, Roxette, Europe, A-teens, Rednex, Army of Lovers, Alcazar, Dr. Alban či Cardigans boli resp. sú len náhody? Určite nie. Sú výsledkom cieľavedomého postupu a predstavujú jeden z najefektívnejších nástrojov propagácie Švédska. A oni sú na to právom a patrične hrdí.

A ako to vyzerá u nás?

Po 7 rokoch sme sa konečne dopracovali k tomu, že naše exportné snaženie získalo aj inštitucionálnu podobu. Náš biznis plán (po viac ako 70-ich prezentáciách a rokovaniach) konečne presvedčil jedného strategického investora. Zvládli sme setup-ovú fázu a dostali sa do štádia, že môžeme začať komunikovať svoje aktivity. Okrem toho sme sa konečne mohli vrátiť aj k našej interpretačnej činnosti. Veľmi sme sa na to tešili, a to z niekoľkých dôvodov

- máme túto prácu radi

- potrebovali sme si v praxi overiť aktuálny stav fungovania hudobného priemyslu u nás a získať priamy obraz o situácii na našej scéne

- chceli sme mať na úvod nášho exportného fungovania jeden vzorový pilotný projekt s ktorým by sme mohli hneď od začiatku pracovať

- chceli sme (a stále chceme) naplniť náš sen uspieť medzinárodne

Ukázalo sa, že sa u nás za ten čas nič nezmenilo. Naopak, je to ešte horšie ako bolo predtým.

Naši interpreti sú nútení spievať po slovensky (a v Čechách česky), s logickým odôvodnením, že anglicky spievanú tvorbu u nás ľudia odmietajú. Aká brilantná to úvaha pri min 80% percentnom podiele anglicky spievanej hudby v našich rádiách, ktorú tí istí ľudia bez problémov akceptujú. Inak tento istý „odborný“ argument bol dôvodom odmietania našej tvorby v rokoch 1993-1994 všetkými vtedajšími vydavateľstvami. Je smutné, že aj po niekoľkoročnom praktickom dôkaze toho, ako sa vtedy mýlili, kŕmia týmto nezmyslom našich súčasných interpretov znova. (bez toho, aby to limitovalo existujúcu slovensky spievajúcu scénu – veď domáci interpreti spievajúci po anglicky by mohli dostať priestor v médiách na úkor tých 80 % zahraničných interpretov – ale to už by asi naši predstavitelia nadnárodných vydavateľstiev išli proti importným záujmom svojich centrál).

Okrem toho sa potvrdilo, že našich vydavateľov hlupota ešte stále neopustila. Tak ako bolo nezmyslom po našom úspechu v roku 1994 tvrdiť, že ľudia v Čechách a na Slovensku chcú počúvať len tanečnú hudbu, tak sú zase na omyle so svojím aktuálnym presvedčením o rockovej duši nášho súčasného poslucháča. Opäť sa stačí pozrieť na žánrovú pestrosť zahraničnej tvorby v playlistoch našich rádií, ktorá jasne dokazuje, že v našej poslucháčskej obci sa v celkom vyrovnaných pomeroch nájdu tak fanúšikovia rockovej ako aj popovej a tanečnej hudby, či rnb a mimo playlistov našich rádií aj hip-hopu. Ale na našich vydavateľstvách Vám bez mihnutia oka naši „odborníci“ povedia, že napr. tanečná hudba teraz nejde... Pritom víkend čo víkend chodia u nás ľudia na diskotéky – žeby kvôli rockovému jamovaniu? O aktuálnej domácej hip-hopovej scéne radšej pomlčíme – tá je len ďalším dôkazom nemohúcnosti našich veľkých vydavateľstiev. Tie sa ešte aj dnes sú schopné tváriť, že u nás niečo také ako hip-hop neexistuje (ale za úspešnými predajmi hlavných reprezentantov tejto scény je im zas veľmi ľúto). Ešte že si hip-hoperi našli cestu k svojmu publiku sami, inak by zase jedna etapa už aj tak zúboženej slovenskej scény vďaka pár „expertom“ zostala zablokovaná a prakticky neexistovala. (A hoci tento žáner osobne nepočúvame a ani ho nemáme obzvlášť v láske, rešpektujeme ho a držíme všetkým jeho reprezentantom palce. Teší nás, že sa im v ich práci darí a hlavne po „remeselnej“ stránke sú niektorí z nich fakt dobrí.)

Je podarené sledovať ako sa ľudia z vydavateľstiev, ktorí boli svojimi rozhodnutiami v rokoch 1994 až 1998 priamo zodpovední za to, že sa kvôli nášmu úspechu takmer 5 rokov nevydávalo nič iné len tanečná hudba (za čo by sme sa naším rockovým kolegom radi ospravedlnili ), teraz za toto obdobie v histórii našej slovenskej hudobnej scény hanbia a považujú ho za nedôstojné. Dokonca sa tvária, ako keby ani nikdy neexistovalo. Radšej by sa mali zamyslieť nad tým, koľko dobrých netanečných projektov počas tejto doby zablokovali a nedali im šancu. Mali by sa im verejne ospravedlniť. Tak ako od roku 1999 blokujú zase všetko, čo nie je ako No Name, IMT Smile alebo Peha. Niet nad pestrú hudobnú scénu ...

Ešte horšie sú na tom rádiá. Všetky by chceli hrať len overené hity. Dokonca na podnet amerických fachmanov uviedli do praxe niekoľko vysoko sofistikovaných metód ako si overiť, že hity, ktoré hrajú, sú naozaj hity. Celkom pochopiteľný je tento postup vo veľkých amerických rádiách, kde sa vytvára väčšina medzinárodne úspešných skladieb, t.z. že sú prví, ktorí niečo uvedú do etéru. Okrem toho tam majú viac ako 700 samostatných lokálnych rádií, ktoré sa neboja zahrať aj niečo neoverené, celoplošné rádiá už potom len „testujú“, ktorá skladba z playlistov lokálnych dosiahla takú hladinu žiadanosti, že ju môžu zaradiť do vysielania. Takže za drahé peniaze testovať v našich slovenských podmienkach, či Rihanna, Enrique Iglesias, Christina Aguilera, Pink, Linkin Park, Madonna alebo Elton John budú aj u nás úspešní, no neviem ...

Je teda jasné, že skladby zahraničných interpretov sa k nám dostanú už medzinárodne overené, vďaka čomu sú zaradené do playlistov našich rádií okamžite. Ale ako sa má dostať k poslucháčovi nová skladba domáceho interpreta? Rádiá ju nechcú začať hrať pretože ľudia ju nepoznajú a ešte nie je hitom, bez toho, aby ju rádiá hrali, sa však hitom nikdy nestane. A tak sú naši interpreti v začarovanom bludnom kruhu. Ak len... Ak len nie sú prioritou jedného z našich asi 3 funkčných vydavateľstiev alebo predmetom rôznych subjektívnych záujmov alebo pohnútok, vďaka ktorým sa vysoko sofistikované metódy rádií stávajú zbytočne vyhodeným peniazom. Okrem toho majú tieto vysoko sofistikované metódy jeden malý nedostatok, na ktorý by sme majiteľov rádií radi upozornili – čo keď sa pán hudobný dramaturg Vášho rádia z nejakých jemu vlastných subjektívno-osobných dôvodov rozhodne, že určitého interpreta alebo určitú skladbu do testingu alebo call outu ani nezaradí? A interpret tak dostane sofistikovanú spätnú väzbu, že poslucháči tú skladbu nechcú? Nedostane tak ani teoretickú šancu na zaradenie svojej tvorby do vysielania rádia.

Zhrnutie je veľmi jednoduché – na jednej strane testujeme to, čo už je medzinárodne overené, na druhej strane pri domácej scéne „testujeme“ rovnako subjektívne ako aj celé roky predtým – kto je v milosti rádia (alebo hudobného dramaturga (alebo aspoň niektorého z moderátorov)), ten sa do vysielania dostane, ten kto nie je v milosti, má smolu – ľudia ho nechcú“. Výsledok? Spokojné manažmenty (mysliac si, že majú objektívny obraz toho, čo chcú ich poslucháči), spokojní poslucháči (netušiaci, že to, čo počúvajú im je diktované takýmto spôsobom – viď príklad s plnenou paprikou poniže), spokojní dramaturgovia (moc je sladká a neobmedzená – kým čísla počúvanosti sedia) a pár dookola recyklovaných interpretov zväčša rovnakého žánru („3 speváčky, 3 spevákov a 8 skupín“).

Osobitnou témou sú súčasné „choré“ hitparády zostavované na základe hranosti rádia (ktorú určuje dramaturg rádia) a nie na základe poslucháčskych spätných väzieb. Predstavte si situáciu, že vo Vašej firemnej alebo školskej jedálni sa kuchár rozhodne podávať každý deň plnenú papriku. Vám už od stredy ide paprika hore krkom, kuchár si však na konci týždňa spokojne vyhodnotí, že zamestnancom najviac chutila plnená paprika, pretože ju jedli každý deň. A na ďalší týždeň ju odporučí podávať znova, aby na jeho konci mohol skonštatovať, že zamestnanci sú do plnenej papriky úplne zbláznení, veď ju už jedia 2 týždne. Najhoršie je, že väčšina zamestnancov je po určitom čase schopná tomu uveriť a dokonca začať o úspechu papriky presviedčať aj ostatných ako o overenom fakte. Absurdné ...

Asi jediným celoplošným rádiom, ktoré je schopné v súčasnosti zahrať na Slovensku aj neoverený hit je Funrádio, za čo si zaslúžia pochvalu (a to aj napriek tomu, že nás už od roku 1996 nezmyselne bojkotuje – pozdravujeme Evku Bacigalovú a Patrika Zimana ) Škoda len, že sa už roky zmieta vo vážnej schizofrénii. Je pre nás ťažko pochopiteľné, že moderátori rádia, ktoré roky bičovalo všetky „rýchlokvasené“ hviezdy a pravidelne zosmiešňovalo interpretov typu Britney Spears alebo Backstreet Boys, či iných, im podobných, (ktorí boli výsledkom nejakej producentskej dielne alebo súťaže talentov) sa potom hrdo stanú moderátormi Superstar (poniektorí aj začnú chodiť s finalistami Superstar.) následne sa stane partnerom slovenskej Superstar aj celé rádio. Tu už ten bič nie a nie plesknúť. V čom to je? Peniaze, dvíhanie vlastnej mediálnej hodnoty aj za cenu sebazaprenia? (napriek tomu sa patrí uznať, že tie relácie moderovali skvele) Nie je tak trochu pomýlené večer odmoderovať najkomerčnejšiu slovenskú reláciu, ktorá ako na bežiacom páse produkuje práve tie „rýchlokvasené“ hviezdy, skonštatovať, že išlo predsa o dobre odvedenú profesionálnu prácu, a potom prísť ráno do rádia a dehonestovať a zosmiešňovať takisto profesionálnu prácu iných už s komentárom, že sa jedná o „komerčný shit“? Bolo by zaujímavé sledovať, ako by bola Superstar komentovaná Fun-kom, keby sa na nej nepodieľalo.

Ešte v náväznosti na snahu o vymazanie rokov 1994 až 1999 z histórie slovenskej populárnej hudby. Prečo sa rádiá neodvážia zahrať nič z toho obdobia? Hanbia sa za to? Keď nebodaj nastúpi nová žánrová vlna alebo uspeje opäť anglicky spievajúci interpret, tak sa budeme pre zmenu hanbiť za dnešnú domácu scénu? A presviedčať sami seba a aj poslucháčov, že Desmod alebo Smatanová neexistovali? Ich tvorbu označovať za hanbu? A ich úspechy a výsledky za jednorázové drobné zažiarenia? Veď sa pozrime späť do minulosti – prečo sa v celoplošných rádiách bežne nehrajú aj úspešné skladby 80-tych rokov– stará Tublatanka, Team, Elán, Peter Nagy, Miro Žbirka a pod, keď už tak lipnú na overených hitoch? Vyrastali sme na tom a v slovenskom éteri nám to chýba ... (určitý posun v tomto smere nastal po reláciách Hit storočia a Môj najmilší hit, síce vo veľmi demagogickej podobe, ale vďaka aj za to).

O komentároch a atakoch na nás a našu tvorbu či už zo strany dramaturgov alebo moderátorov je ťažko napísať niečo rozumné a nesubjektívne. V roku 2007 sme do rádií uviedli 3 skladby – celoplošnými rádiami boli zamietnuté z rôznych dôvodov. Bežný poslucháč si asi povie – museli byť zlé, nie? Po 3 odmietnutých singloch by si človek aj povedal, že asi to tak bude. Po výzvach a komentároch niektorých pracovníkov médií by sme to dokonca mali zabaliť a konečne si uvedomiť, že naša tvorba je neuveriteľne zlá a urážajúca náročné ucho slovenského poslucháča. Uvedomiť si, že celý maduar je čistý prúser. Ani nevieme, prečo nám to pripomína prostredie Rimavskej Soboty z prvých 8 rokov nášho fungovania, keď sme neboli schopní vyhrať ani len regionálnu súťaž skupín, takže sme vlastne nemali žiadne predpoklady z pohľadu nášho regiónu na akýkoľvek úspech. Miestne svadbové kapely sa nám posmievali a radili nám, čo máme hrať a ako máme zarobiť. A nech si už konečne zmierime s tým, že s vlastnou tvorbou to nikam nedotiahneme. Kde by sme boli, keby sme ich v tom čase počúvali? Museli sme veriť sami sebe a našej tvorbe, aby sme nakoniec zistili, že mudrci v Rimavskej nám dávali rady a poučenia bez toho, aby mali akúkoľvek skúsenosť a bez akéhokoľvek oprávnenia a mandátu. Pretože to, čo platilo v Rimavskej Sobote, absolútne neplatilo v Čechách a na Slovensku. A tak sa na to snažíme pamätať aj pri takýchto pre zmenu celoslovenských krikľúňoch a neostáva nám nič iné len si zase veriť. Na rozdiel od Rimavskej však teraz máme v rukách už aj spätné väzby z rôznych kútov sveta na naše single a čuduj sa svete, akosi to vidia ináč – niektoré z nich prikladáme na koniec tohto príspevku.

Natíska sa však otázka, aká je legitimita takýchto interpretobijcov na ich jedovité slová? Koľkým iným vďaka takýmto „odborným“ a „objektívnym“ postrehom zahatali cestu alebo im znechutili ich tvorbu natoľko, že sa na to vykašľali? Resp. naopak, čo oni dokázali na poli slovenskej populárnej hudby, že si tak svoj názor považujú? Komu sú vôbec takýto ľudia užitočný a aký je ich prínos?

Čo sa týka produkčných prác a našich konečných výstupov – práve kvôli nezaujatému postoju a prístupu bez subjektívnych väzieb sme väčšinu prác zverili tretím osobám, ktorí sú vo svojom fachu špičkoví. To sa týka tak produkčných prác na zvukovej ako aj na obrazovej časti. Je plne legitímne, ak sa niekomu nepáči naša tvorba, ani nám sa všetko nepáči a je to tak v poriadku. Nikto nikoho nenúti ju počúvať. Už je horšie, keď sa dehonestuje a uráža profesionálna práca tretích osôb. Keď niekomu prekážame ako interpret, prosím (aj keď prečo vlastne?), ale neodborné komentáre na nadštandardne odvedené výstupy už nemajú nič spoločné s nami ako interpretom. Tam sa už sloboda prejavu daného človeka snúbi s hlúposťou a zaslepenosťou neprajníka.

A čo s naším snom? Pracujeme na ňom. Chceme však byť nápomocní aj pri napĺňaní snov iných interpretov. Hlavne tých, ktoré sú späté so zahraničím tak, ako ten náš. Keďže my sme sa v čase nášho úspešného fungovania nemali na koho obrátiť, budeme sa snažiť, aby iný už takýto problém nemali. Viac informácií sa dozviete na našej firemnej stránke www.mmbmg.com.

 

Ešte odkaz pre všetkých, ktorým naša 10 dňová informačná teasingová kampaň tak nesmierne komplikovala a sťažovala ich každodennú prácu:

Stačilo len normálnou slušnou formou požiadať, aby sme Vám naše maily neposielali a boli by ste vyradení z našej databázy. (tak, ako bolo vyradených tých pár, ktorí o to štandardnou formou požiadali). Napriek Vašej vulgárnosti a agresivite sa Vám za tých 10 nevyžiadaných mailov ospravedlňujeme. Naopak, tým, ktorí to celé brali s nadhľadom a s humorom, ďakujeme, že našu informačnú kampaň prijali bez pohoršenia.

 

 

Mailové odpovede zo sveta:

1. Universal music Japan

-----Original Message-----

From: Yamana, Kazutoyo - BD

Sent: Friday, June 15, 2007 2:16 AM

To: Ladislav Matyinko (M&M Brothers)

Subject: RE: maduar - One way ticket

 

Dear Ladislav Matyinko

 

Of course, I have listened to One way ticket. Personally I like this.

It's so catchy.

Now I am urging our International & Dance division to check these

materials from the viewpoint of business.

 

I can give you the feedback by next Tuesday.

 

Best regards,

 

Kazutoyo Yamana

 

 

-----Original Message-----

From: Ladislav Matyinko (M&M Brothers)

Sent: Friday, June 15, 2007 12:40 AM

To: Yamana, Kazutoyo - BD

Subject: FW: maduar - One way ticket

 

 

2. Emi music UK/International

From: Cheesley, Adrian

Sent: Thursday, June 14, 2007 11:36 PM
To: laco@mmbrothers.sk
Subject: Re: maduar - One way ticket

Hi Ladislav
Sorry for the delay but I have been almost permanently travelling fo the last 2 months
I think its a good version and I will send it to my dance contacts-however its a very difficult market right now especially for this type of music
I am back in the office on monday and will make some copies and circulate it
Best
Adrian

 

3. Universal Music Germany

-----Original Message-----

From: Bohne, Tom

Sent: Friday, June 15, 2007 10:59 AM

To: Ladislav Matyinko (M&M Brothers)

Cc: Struck, Alexandra

Subject: AW: maduar - One way ticket

Dear Ladislav, i hope you are well.

We don't want to licence the above mentioned record - i think it's ok, but not a big smash for our market.

all the best

tom bohne

Tom Bohne

Managing Director

Universal Music Domestic Division

a division of Universal Music GmbH

 

4. Zyx music Germany

Dear Ladislav,

 

thanks a lot for sending us your production "One Way Ticket".

 

On behalf of Christa Mikulski I would like to inform you that we really like this production. But we have to tell you that because of other signings in the last days and weeks we cannot send you an offer as our release schedule is really full for this year.

 

Thanks a lot for your understanding and good luck,

i. A. Julia Jung
Assistant to Head of A&R

 

5. RCA records USA

Hi Ladislav - thank you for sending the package, but my instincts tells me that the material will not resonate strongly enough in our market.

Wishing you and Juraj all my best and feel free to forward me any new material you may be working on.

richard

-----Original Message-----

From: Ladislav Matyinko (M&M Brothers

Sent: Monday, May 07, 2007 10:25 AM

To: Sanders, Richard, RCA Music Group

Subject: maduar - One way ticket

 

6. EMI music France

Dear Ladislav

The product is very good - people here think this like me

But I am meeting some problems finding a way to release it through EMI France giving the necessity for the teams to focus on less projects. We are facing a difficult period until the end of our fiscal year in june all efforts are dedicated to acts already signed / then we see

Cheers

Mario

-----Message d'origine-----

De : Ladislav Matyinko (M&M Brothers) Envoyé : lundi 4 février 2008 15:50 À : Choueiry, Mario Objet : Maduar album 007, single Crying rain 007

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Ak veríme politikom, v Česku vláda nevznikne. Nemá ako

S Babišom nechcú strany vládnuť. Len Okamura, ale toho nechce Babiš.

DOMOV

Strašifták, Buzik, Čačurák. Ako sa žije ľuďom s netradičným priezviskom?

Hanlivé priezvisko úrad zmení za tri eurá, inak to stojí stovku.

DOMOV

Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných

Príbeh Petra Vajdu je úzko spätý s novinami.


Už ste čítali?