Vizitka:
1. Vek:
- 37 rokov
2. Pôvod:
- Košice
3. Charakteristické vlastnosti:
- arogancia
- samoľúbosť
4. Obľúbená aktivita: nedodržanie sľubov a ani základnýchpravidiel slušnosti u tých, na ktorých mu v danom momente nezáleží
5. Kredity (výsledky), ktorými sa rád prezentuje:
- celosvetové úspechy Universalu, na ktorých má „levípodiel“
- úspechy domácich interpretov, ktorých zo začiatku budovalniekto iný a on ich získal už zväčša hotových
6. Neúspechy:
- jeho vlastná umelecká činnosť
- množstvo projektov, o ktorých sa nehovorí
7. Jeho obete:
- známe: Mirec, Ibrahim Maiga, Barbara Haščáková, Richard Muller
- neznáme: mnohí, ktorí nemali tú možnosť o tom hovoriť
8. Kariéra:
- bývalý neúspešní interpret
- teraz riaditeľ slovenskej pobočky vydavateľstva UniversalMusic
9. Hobby
- produkovanie pod menom Dr. Sound
10. Naše hodnotenie:
Pri tom množstve projektov, ktoré sa mu museli dostať nastôl za tie roky, je predstava toho, čo všetko sa nedostalo vplyvom jeho rozhodnutiado slovenského éteru, desivá. Je zvyknutý jednať arogantne a nekompromisne sovšetkými, ktorí si dovolia kritizovať jeho prácu a rozhodnutia. Tých, ktorímajú iní názor, bez problémov sekne – t.z., že im pozastaví ich promotion aleboakékoľvek iné vydavateľské aktivity. Bez obalu sa pasuje za hudobného odborníkapri posudzovaní tvorby interpretov vydávaných jeho vydavateľstvom. Výsledky,ktorými sa prezentuje sú tvorené zväčša inými, on si ich však s obľubouprivlastňuje.
Naša skúsenosť.
S menomPeter Riava sme sa prvýkrát stretli v roku 1994. Jurajpracoval v Internátnom rozhlasovom štúdiu na Horskom parku v Bratislave, kdePeter ako bývalý absolvent zanechal svoje CD. Išlo o akúsi napodobneninu Paľa Haberu - vzhľadom interpreta aj samotnoutvorbou. (Nechceme to teraz nejako hodnotiť, aj keď texty typu „som očkom naTvojej pančucháči...“ asi mnohé naznačujú.) V tom čase to bol štíhly dlhovlasýchlapec so svojim hudobným snom a snahou sa presadiť. Tak, ako mnohí iní. Keďsa mu to nedarilo, siahol po práci vo vydavateľstve - najprv Bonton 1993,neskôr Polygram 1994 (dnes Universal music). Na tom by však nebolo nič zlé,keby...
Pracovne sme sa stretli prvýkrát v roku 1995. Bolo to poodchode Erika s Barbarou, keď sme boli nútení nájsť si nové vydavateľstvo.Záujem o nás bol v tom čase enormný, mali sme za sebou hity ako Do it, I feelgood, ašpirovali sme na tituly skupina roka, skladba roka a boli smečeskoslovensky známa značka. A tak nás česká a slovenská generalita Polygramuočakávala v bývalom hoteli Fórum v Bratislave. Mohli sme sa stať ich 3interpretom v Čechách a na Slovensku po Karlovi Gottovi a Paľovi Haberovi. Bolato pre nás česť! Ale stretnutie nás značne šokovalo. Zrazu v osobe Peťa stálpred nami renomovaný odborník a expert na hudbu, ktorí chcel od nás demáďalších skladieb, aby ich posúdil, či budú dobré a vysvetlil nám, že tak muselspraviť aj Karel Gott alebo Paľo (ktorého sa ešte donedávna snažil napodobniť –aká irónia) a že to jednoducho takto u nich chodí. Boli sme z toho hotoví! Vtom čase 24-ročný bývalý neúspešný hudobník si spolu so svojim 29-ročným českýmpartajníkom Tomášom Filipom (bratom Lenky Filipovej) dovolili vysvetľovaťKarolovi Gottovi, čo mu vydajú a čo nie, bez toho, aby niečo v hudbe vôbecdokázali! Tak to už je sila.
Asi je z toho jasné, že aj my sme si vypočuli expertízy, akorobiť tanečnú hudbu a to bez toho, aby s ňou mali skúsenosti. Nezdalo sa námto, napriek tomu sme im dali vypočuť náš pripravovaný singel Mystic party.Nevedeli povedať nič konkrétne, len že asi je to dobré, ale necítia z toho to,čo z predchádzajúcich skladieb, a že by bolo treba urobiť ešte ďalšie 2-3 veci.Milé. (Inak skladba, z ktorej oni necítili to, čo by chceli, bola po nasadenído slovenských médií No. 1 v poslucháčskych hitparádach 10 vtedajšíchslovenských rádií. Za predaj singla sme zároveň získali platinovú platňu!)
A štýl komunikácie? My sme veľký Polygram (ako keby ho onivybudovali) a vy ste kto?
Zmluvu s Polygramom sme v roku 1995 nakoniec nepodpísali.Bola to zaujímavá situácia, lebo sme ako prví interpret odmietli pozvánku doelitného klubu. Ponuku, ktorá sa (ako sa hovorí) neodmieta. Dôsledky tohtokroku sme pociťovali niekoľko ďalších rokov (o tom inokedy), ale napriek tomubolo naše rozhodnutie správne. Následne sa Polygram stal vydavateľom MC Erika aBarbary.
Naše cesty sa opäť stretli po dvoch rokoch, keď nám končilazmluva s BMG. Bolo to v roku 1997, kde sa scenár v skratke povedané opäť zopakovala preto ho nebudeme podrobnejšie rozoberať. Pristavíme sa však pri treťom azatiaľ poslednom stretnutí. To prebehlo po ďalších 8 rokoch, najprv v januári aneskôr v októbri 2005.
Ale ako!
Telefonicky sme si dohodli termín, kde sme sa zaujímali omožnosť spolupráce z pohľadu exportu. Mali sme pripravený nanovo natočenýsingel a videoklip ku skladbe Hafanana, financovaný z vlastných zdrojov azdrojov našich podporovateľov, určený pre zahraničie. Petrovi sa to páčilo,povedali sme si za akých podmienok vieme kooperovať. Sľubil, že prezistímožnosti spolupráce smerom do zahraničia a dá nám vedieť. V danom termíne saneozval a tak sme sa ho snažili kontaktovať. Trvalo nám to 9 mesiacov, kým smesa dovolali a následne znova stretli!!!!! Na prvé dohodnuté stretnutie nedorazil, lebo mu do toho prišiel„dôležitý meeting s hudobným dramaturgom niektorého z rádií“ a na preloženýtermín sa dostavil s 3 hodinovým meškaním!!! Počkali sme na neho len preto,lebo nás zaujímalo, či vôbec príde a ako vôbec bude reagovať. Reakcia bolaveľmi jednoduchá: „Sorry.“, a bolo vybavené. Taký dôležitý je pán Riava.
Za zmienku stoji, že za tých 9 mesiacov, kým si na nás Peternašiel čas, sme absolvovali 7 high level meetingov v New Yorku, Londýne a vMoskve s ľuďmi, ktorí majú na starosti nadnárodné vydania a sú hierarchickyúplne niekde inde. Takéto drzé, nekultivované a hlúpe správanie sme všaknezažili nikde.
Na záver malý bonbónik. Vzhľadom na skutočnosť, že Peternedvíhal telefóny a nereagoval na SMS-ky, po 2 mesiacoch sa z toho stala prenás už úplná recesia. Trpezlivo sme mu volali každý týždeň, niekedy dokonca ajkaždý deň, len aby sme konečne dostali odpoveď na niečo, čo sľúbil prezistiť. Ato sa poznáme osobne a máme už v Čechách a na Slovensku niečo za sebou. Akúšancu majú potom neznáme hudobné projekty a talentovaný mladý umelci?
Toľko z našej skúsenosti ku kultúre správania sa jednéhoriaditeľa a predstaviteľa nadnárodnej spoločnosti u nás. Tak jedná človek,ktorý nikdy nič poriadne nevytvoril. Ale keď mám za chrbtom 30 tisíczahraničných titulov, dobre spropagovaných po celom svete (niekým iným), taknie som závislý od domácich interpretov a môžem sa „zabávať“. Je toneuveriteľné, ako vďaka tejto ohromnej zahraničnej sile môže niekto bezumeleckých a odborných predpokladov svojvoľne kývať našimi interpretmi amanipulovať našu slovenskú hudobnú scénu. A nikto sa neodváži o tom ani muknúť,pretože si ho nechcú pohnevať vediac, že od neho závisí ich fungovanie. Ach,sladká sloboda...
Zatiaľ, čo neokrôchané správanie je vizitkou samotnéhočloveka, ak sú kvôli takémuto správaniu blokovaní a limitovaní naši umelci,začína to byť problém. Ešte väčším problémom je fakt, že Peter Riava neurobil ničzmysluplné pre žiadneho slovenského interpreta z pohľadu jeho postupu smerom dozahraničia. (ak si poviete, a čo Jana Kirschner, tak upozorňujeme na slovo„zmysluplné“ v predchádzajúcej vete)
Naopak, limituje. Už hneď jazykom, pretože diktuje svojiminterpretom, aby spievali po slovensky. Že by sme nemali talenty? Smepresvedčení, že máme...
Za zmienku stojí ešte aj producentské hobby Petra pod menomDr. Sound. Je to typická ukážka frustrácie z neúspešného interpretačnéhofungovania. A tak si s vydavateľstvom za chrbtom snaží získať aspoň nejakéumelecké kredity. Štandardne by samozrejme musel preukázať životaschopnosť aprebiehalo by to trochu zložitejšie. Producent totiž býva človek zručný vtvorbe hudobných projektov, s talentom, skúsenosťou, schopný dať hudobnémuprojektu kvalitu, ktorá ho bude navonok reprezentovať. Od spevu, cez aranžmányaž po mixáž – ako napr. Timbaland.
Je veľmi pravdepodobné, že odkedy Peter nastúpil dovydavateľskej funkcie v roku 1993, tak obdobne vystupoval a voči mnohým ďalším(zo známejších, ktorí o tom verejne hovorili, spomeňme Mirca alebo IbrahimaMaigu). Že veľakrát dal pocítiť omnoho talentovanejším ako je on sám, ako z ichhudby nič necíti. Chceli by sme preto vyzvať všetkých, ktorí s ním prišli dokontaktu, aby nám napísali o svojich skúsenostiach a postrehoch v súvislosti sjeho osobou. A to tak kladné ako aj záporné.
